Socha Mikuláša Oláha v Ostrihome
Socha Mikuláša Oláha v Ostrihome. FOTO: Helena Rusnáková

K zaujímavým osobnostiam renesančného Uhorska patrí aj ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Jeho meno je spojené aj s dejinami Nových Zámkov.

V polovici 16. storočia dal na vlastné náklady opraviť a zosilniť chátrajúci palisádový hrad na ľavom brehu rieky Nitry na území dnešných Nových Zámkov a umiestnil doň stálu vojenskú posádku na obranu pred osmanskou expanziou. Práve vďaka jeho rozsiahlym investíciám dostalo toto opevnenie v historických písomnostiach názov Oláhov Nový Hrad (Oláhújvár alebo Castrum Novum), z ktorého sa neskôr vyvinulo dnešné pomenovanie mesta Nové Zámky. V centre mesta ho dodnes pripomína ulica, ktorá nesie jeho meno.

Oláh bol okrem toho aj kráľovským radcom a zakladateľom prvého uhorského seminára a tlačiarne v Trnave. S jeho menom sa spája aj silný prúd protireformácie, čo súviselo s usadením jezuitov v Trnave.

Od kráľovského dvora k arcibiskupskému stolcu

Narodil sa 10. januára 1493 v kniežacej rodine v rumunskom Sibiu. Jeho otec Štefan a matka Barbara, rod. Huzárová (Husárová), mali okrem Mikuláša ešte tri ďalšie deti. Študoval na kapitulskej škole v Oradei. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza. Následne istý čas pobudol ako páža na dvore kráľa Vladislava II. Od roku 1516 bol sekretárom biskupa Juraja Szatmáriho.

V roku 1542 sa stal kráľovským radcom, o rok kráľovským kancelárom, v roku 1560 ho vymenovali za hontianskeho župana a v roku 1562 dokonca za miestodržiteľa Uhorska. Už predtým bol postupne záhrebským a potom jágerským biskupom.

Ako 60-ročný sa stal prímasom Uhorska a zaujal ostrihomské arcibiskupstvo so sídlom v Trnave (sem bolo ostrihomské arcibiskupstvo prenesené až do roku 1822). Keď v roku 1541 Turci definitívne obsadili Budín a Ostrihom, presťahoval M. Oláh arcibiskupstvo do Trnavy a Bratislavy. Bratislava sa stala „caput regni“, hlavným mestom Uhorského kráľovstva.

Školy a seminár v Trnave

Na srdci mu aj v týchto ťažkých časoch ležalo školstvo a vzdelávanie. V roku 1554 spojil kapitulskú školu v Trnave s tamojšou mestskou školou a roku 1558 vydal pre ňu nový organizačný a študijný poriadok. V roku 1555 uhorský snem z jeho iniciatívy nariadil všetkým anabaptistom (habánom), aby opustili do tridsiatich dní krajinu.

V roku 1561 povolal do Trnavy prvých jezuitov, ktorí pôsobili na tamojšej spojenej kapitulskej a mestskej škole. Oláh podporoval rozvoj katolíckeho aj svetského školstva. V roku 1566 založil kňazský seminár v Trnave. V tom istom roku na Tridentskom koncile vymohol povolenie prijímať pod obojím a z iniciatívy Ferdinanda I. sa prihováral i za zrušenie celibátu, čím však u pápeža nepochodil.

Dielo Hungaria a podpora vzdelancov

Mikuláš Oláh bol tvorcom niekoľkých významných diel. K najzaujímavejším z nich nesporne patrí dôkladný opis uhorského štátu Hungaria dokončený v roku 1536. Dielo sa tešilo obľube vo vedeckých kruhoch vtedajšej Európy. Oláh bol prvým autorom tvrdiacim, že Valasi (obyvateľstvo Valašska) pochádzajú od starovekých Rimanov. O Mikulášovi Oláhovi je známe, že bol mecénom viacerých uhorských vzdelancov, medzi inými aj Štefana Radéciho i Zachariáša Mošovského.

Mikuláš Oláh zomrel 15. januára 1568. Pochovaný je v Dóme sv. Mikuláša v Trnave.

Epitaf Mikuláša Oláha v Trnave
Epitaf Mikuláša Oláha v Trnave. FOTO: Helena Rusnáková

Text a foto: Helena Rusnáková

Od Helena Rusnáková

Regionálna autorka, publicistka, bývalá stredoškolská pedagogička. V súčasnosti kronikárka mesta Nové Zámky.

Pridaj komentár