Pre niekoho sú to len stránky v učebnici dejepisu, pre iných trauma, ktorá nezmizla ani po desaťročiach. Keď vojská Varšavskej zmluvy obsadili Československo, bežný život sa zo sekundy na sekundu zmenil na boj o prežitie. Autentické svedectvo pani Jarmily Ambrožovej, rodenej Fabiánovej, ktoré poskytla regionálnemu portálu Som Novozámčan, ukazuje, aký bol august 1968 v Nových Zámkoch pre tri malé deti.

Všetko sa začalo v radostnej atmosfére rodinnej oslavy. V nedeľu 18. augusta 1968 sa v obci Dubník (okres Nové Zámky) zišla celá široká rodina. Dôvodom bola zlatá svadba starých rodičov pani Jarmily. Jej stará mama sa narodila presne 18. augusta 1900 a vydávala sa v deň svojich osemnástych narodenín.

Po veľkej oslave plnej jedla a koláčov sa rodičia vrátili domov do Nových Zámkov, pričom svoje tri deti nechali u starých rodičov na prázdniny s tým, že po ne o týždeň prídu.

Rodina musí byť spolu

Bezstarostné prázdniny na vidieku rázne ukončilo ráno 21. augusta. Do domu starých rodičov vbehol vystrašený bratranec a naliehal, aby okamžite zapli rádio.

„Zapli ho a spolu sme počúvali dosť hrozivo znejúce informácie. Chvíľu dedko počúval, potom zhodnotil situáciu: ‚Zle je, prišli vojská, z toho môže byť hocijaký konflikt, aj vojnový. V takých chvíľach musí byť rodina spolu. Deti musia domov, do Nových Zámkov,‘“ spomína na osudné ráno Jarmila Ambrožová, ktorá mala v tom čase len desať rokov. Jej sestra mala necelých štrnásť a brat necelých dvanásť.

Stará mama deťom narýchlo zbalila veci do cestovnej tašky, odprevadila ich na autobus a odovzdala priamo do rúk vodičovi s inštrukciami: „Odvezte ich a vysaďte na námestí, nik po nich nepríde, ale oni z námestia trafia domov.“

Hlaveň samopalu a obrnené vozy pri Elektrosvite

Cesta medzimestským autobusom prebiehala relatívne pokojne, no len do momentu, kým vozidlo nedorazilo k mostu cez rieku pri podniku Elektrosvit v Nových Zámkoch. Tam cestujúcich čakal šok.

„Na ceste stáli tanky, obrnené vozy, na šoféra mieril ruský vojak so samopalom. Autobus do mesta nepustili, všetci cestujúci museli vystúpiť,“ opisuje dramatické chvíle pani Jarmila.

Tri malé deti sa tak ocitli samy na okraji obsadeného mesta. Z mosta dovtedy nikdy nešli bez sprievodu na druhý koniec Nových Zámkov – bývali až na Moyzesovej ulici, čo znamenalo prejsť z Andovskej (vtedy Leninovej) smerom k vtedajšiemu Hliníku, v blízkosti dnešnej nemocnice. Plné strachu kráčali za skupinkou dospelých, ktorí smerovali do centra, odkiaľ už cestu domov poznali.

Šok pre rodičov

Keď tri osamotené deti dorazili domov a zjavili sa v záhrade, ich rodičia zostali v absolútnom šoku.

V ére bez mobilných telefónov rodina nedokázala komunikovať. Kým starí rodičia na dedine žili v presvedčení, že v čase krízy musia byť deti u rodičov, rodičia v meste sa utešovali tým, že deti sú v bezpečí na vidieku, kde je menšie riziko stretu s vojskom a dostatok potravín.

Dospelí si vydýchli, no pre detskú psychiku zanechal august 1968 v Nových Zámkoch hlboké jazvy.

„Dodnes mám pred očami ten des, ako na moste stáli tanky a ako vojak so samopalom mieril na šoféra. Keď sme vystupovali, stál pri dverách autobusu. Predierali sme sa pomedzi ťažkú vojenskú techniku a vojakov so samopalmi. Tú hrôzu, že sme sami traja uprostred vojnového diania – lebo tak to moja desaťročná hlava vyhodnotila – nezabudnem do konca svojho života. Teraz mám 68 rokov, ale ten obraz hrôzy a bezmocného strachu cítim pri spomienkach doteraz,“ uzatvára svoje svedectvo Jarmila Ambrožová.

Následky vojenskej invázie na seba nenechali dlho čakať ani v bežnom živote. Panika spôsobila hromadné nájazdy do potravinových samoobslúh, kde sa tovar následne prideľoval na prídely – napríklad kilo múky či fazule na osobu.

V septembri bola zrušená plánovaná škola v prírode a obyčajná oprava rodinného auta trvala dva mesiace, pretože v krajine chýbali základné náhradné súčiastky.

Redakcia Som Novozámčan ďakuje pani Jarmile Ambrožovej za to, že našla odvahu zdieľať svoj príbeh. Práve takéto spomienky nám pomáhajú nezabudnúť.

Čo sa stalo 21. augusta 1968?

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa. Išlo o armády Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ktoré zrealizovali masívny vojenský zásah pod kódovým označením Operácia Dunaj.

Hlavným cieľom tejto invázie bolo potlačenie reforiem a definitívne zastavenie demokratizačného procesu známeho ako Pražská jar. Tento celospoločenský pohyb viedol vtedajší prvý tajomník ústredného výboru komunistickej strany Alexander Dubček.

Intervenčné vojská mali za úlohu rázne zamedziť akýmkoľvek ďalším snahám o nastolenie zriadenia, ktoré dostalo prívlastok „socializmus s ľudskou tvárou“.

Samotný august 1968 a s ním spojená okupácia mali od prvých chvíľ tragické dôsledky. Vojenský zásah si vyžiadal obete na životoch z radov civilného obyvateľstva.

Po týchto udalostiach nasledovalo v krajine ťaživé obdobie takzvanej normalizácie. Táto éra so sebou priniesla nielen tvrdú cenzúru a rozsiahle politické čistky, ale vyústila aj do núteného odchodu mnohých občanov do emigrácie.

Celý pobyt sovietskych vojsk na našom území bol následne formálne legalizovaný zmluvou, ktorá definovala podmienky „dočasného pobytu“. Historická realita však ukázala, že tento „dočasný pobyt“, ktorý odštartoval august 1968, nebol vôbec krátkodobou záležitosťou. Nakoniec trval dlhých 23 rokov a formálne sa skončil až odsunom posledného sovietskeho vojaka v roku 1991.

ćlánok Mierili na šoféra autobusu, domov sme sa predierali pomedzi tanky. August 1968 v Nových Zámkoch očami desaťročného dieťaťa sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Do redakcie regionálneho portálu Som Novozámčan sme na základe našej výzvy dostali silný a emotívny list. Eva Kővágová, rodená Repková, sa s nami podelila o svoje autentické spomienky na august 1968. Dnes, presne 58 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy, jej slová pripomínajú, že veľké dejiny sa najhlbšie zapisujú do osudov bežných ľudí.

Uplynulo už viac ako polstoročie, no pri spomienke na udalosti z 21. augusta sa pamätníkom dodnes zviera hruď. Kým učebnice dejepisu presne mapujú politické súvislosti, počty tankov a vyhlásenia štátnikov, chýba v nich jeden zásadný rozmer – ľudský strach. Pre vtedy dvanásťročnú Evu to nebol len prelomový historický moment. Bol to jej vlastný, osobný rok 1968.

Ráno, keď oblohu zahalil hukot lietadiel

Pre dieťa, ktoré nerozumie vysokej politike ani medzinárodným konfliktom, sa neistota začína zmenou každodennej rutiny. Ráno 21. augusta 1968 v Nových Zámkoch nebolo obyčajným letným dňom.

„Zobudili sme sa na hukot lietadiel nad našimi hlavami. Ešte sme nedokázali pochopiť, čo sa deje. Len sme cítili, že niečo nie je v poriadku. Na námestí boli vojaci. Ozbrojení vojaci, tanky…“ spomína Eva Kővágová.

Ulice, ktoré boli dovtedy bezpečným priestorom pre detské hry, sa zmenili na desivú kulisu. Prirodzenou reakciou dospelých bola panika.

Obyvatelia mesta hromadne obliehali obchody v snahe zabezpečiť si základné potraviny. Tlačili sa a stáli v dlhých radoch. Sama Eva stála v jednom z nich trikrát. Vnímala zhon, napätie a strach, ktorý nevedela slovami presne pomenovať.

Rodina rozdelená inváziou

Hoci bol pohľad na cudziu armádu pre dieťa nepochopiteľný, ten najväčší strach v rodine Repkovcov pramenil z niečoho iného. Evin brat Gábor bol v tom čase na letnom tábore v Tatrách. V dobe bez mobilných telefónov a okamžitého internetového spojenia znamenala invázia absolútne odstrihnutie od informácií.

„V hlave som mala jedinú otázku: Ako sa dostane domov? Spolu s mamou sme sa o neho báli. Kde je? Vie, čo sa stalo? Bude sa vôbec môcť vrátiť domov?“ opisuje beznádej vtedajších chvíľ.

Práve táto bezmocnosť matky a strach o blízkeho človeka sa jej hlboko vryli do pamäti. Zatiaľ čo vonku rachotili tanky, pre dvanásťročné dievča bolo najdesivejšie vedomie, že milovaný brat je ďaleko a nevedia, kedy ho znovu uvidia.

Emócie, ktoré nepodliehajú času

Dnes, s odstupom 58 rokov, pani Eva konštatuje, že história nás síce naučila názvy, dátumy a udalosti, no nedokáže odovzdať to podstatné.

„Učebnice dejepisu nedokážu povedať, aké to bolo pre dvanásťročné dieťa prebudiť sa v to ráno. Nedokážu opísať ani ten pocit, keď sme sa vracali domov a svet, ktorý nás tam čakal, už nebol tým istým svetom, v ktorom sme večer zaspávali.“

Jej spomienky na august 1968 sú svedectvom o tom, že historické okamihy sa nekončia vtedy, keď utíchnu motory lietadiel a tankov. Zostávajú v ľuďoch po celý život. Možno čas zmazal niektoré detaily a vybledli tváre z davu, no pocit strachu, neistoty a náhlej straty detského bezpečia pretrval.

Redakcia Som Novozámčan ďakuje pani Eve Kővágovej za to, že našla odvahu zdieľať svoj príbeh. Práve takéto spomienky nám pomáhajú nezabudnúť.

Čo sa stalo 21. augusta 1968?

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa. Išlo o armády Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ktoré zrealizovali masívny vojenský zásah pod kódovým označením Operácia Dunaj.

Hlavným cieľom tejto invázie bolo potlačenie reforiem a definitívne zastavenie demokratizačného procesu známeho ako Pražská jar. Tento celospoločenský pohyb viedol vtedajší prvý tajomník ústredného výboru komunistickej strany Alexander Dubček.

Intervenčné vojská mali za úlohu rázne zamedziť akýmkoľvek ďalším snahám o nastolenie zriadenia, ktoré dostalo prívlastok „socializmus s ľudskou tvárou“.

Samotný august 1968 a s ním spojená okupácia mali od prvých chvíľ tragické dôsledky. Vojenský zásah si vyžiadal obete na životoch z radov civilného obyvateľstva.

Po týchto udalostiach nasledovalo v krajine ťaživé obdobie takzvanej normalizácie. Táto éra so sebou priniesla nielen tvrdú cenzúru a rozsiahle politické čistky, ale vyústila aj do núteného odchodu mnohých občanov do emigrácie.

Celý pobyt sovietskych vojsk na našom území bol následne formálne legalizovaný zmluvou, ktorá definovala podmienky „dočasného pobytu“. Historická realita však ukázala, že tento „dočasný pobyt“, ktorý odštartoval august 1968, nebol vôbec krátkodobou záležitosťou. Nakoniec trval dlhých 23 rokov a formálne sa skončil až odsunom posledného sovietskeho vojaka v roku 1991.

ćlánok „Svet, ktorý sme poznali, sa zmenil.“ Spomienky na august 1968 očami vtedy len 12-ročnej Novozámčanky sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Školské prázdniny sú v plnom prúde a pre žiakov znamenajú najmä čas oddychu. Pre nás na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja sa však nič nemení. Naďalej pripravujeme ďalšie projekty a investície, ktoré, verím, zlepšia podmienky pre život ľudí v našom kraji. Medzi nich neodmysliteľne patria aj študenti našich stredných škôl.

V každom kúte kraja preto pracujeme na projektoch, ktoré zmodernizujú jednotlivé školy a zároveň vylepšia podmienky pre výučbu žiakov. V Novozámockom okrese aktuálne pripravujeme dve významné investície.

Na Strednej odbornej škole dopravy a služieb v Nových Zámkoch plánujeme zrekonštruovať fasádu a strechu hlavnej budovy, obnoviť telocvičňu, priľahlé priestory a zároveň celý areál debarierizovať. Súčasťou tohto projektu bude aj obnova chodníkov a výsadba zelene.

Na Strednej zdravotníckej škole pripravujeme ešte rozsiahlejší projekt. Takmer 10 miliónov eur z eurofondov chceme investovať do vybudovania moderného zdravotníckeho kampusu. Ten nebude znamenať iba zmodernizovanú školu, ale celý komplex priestorov s novými odbornými učebňami a zázemím pre praktickú výučbu. Študenti tak získajú kvalitnejšie podmienky na vzdelávanie a zároveň užšie prepojenie školy so zdravotníckou praxou.

Kraj nie sú iba cesty, mosty či budovy. Kraj sú predovšetkým ľudia. Aj počas prázdnin preto pracujeme na tom, aby sme posúvali naše školy dopredu. Pretože ak chceme, aby mladí ľudia videli svoju budúcnosť doma – v našom kraji, musíme im na to vytvárať vhodné podmienky už dnes.

ćlánok Becík o rekonštrukciách aj v Nových Zámkoch: Moderné podmienky pre školy v našom kraji sa prvý objavil na Som Novozámčan.

POLITICKÁ REKLAMA – Obyvatelia novozámockého okresu dostanú jedinečnú šancu zlepšiť svoj zdravotný stav. V našom regióne sa už čoskoro spustí pilotný projekt zameraný na prevenciu civilizačných ochorení, ktorý je postavený na vedeckých základoch. Pre účastníkov bude v prvých fázach úplne bezplatný.

Nitriansky samosprávny kraj dlhodobo dominuje v nelichotivých štatistikách srdcovocievnych ochorení. Zmeniť to má nový unikátny zdravotný program, ktorého hlavným cieľom je naučiť obyvateľov, ako si udržať alebo reálne zlepšiť svoje zdravie. Projekt je primárne určený pre všetkých dospelých vo veku nad 50 rokov.

Ako vysvetľuje lekárka a poslankyňa Národnej rady SR Monika Kolejáková, benefit programu sa najviac uplatní pri kontrole obezity a vysokého krvného tlaku.

„Nadváha, sedavý spôsob života a stres. To sú hlavné zdroje vysokého krvného tlaku a pri jeho neliečení aj mozgovej porážky. Nič sa nedá robiť. Keďže to vyzerá tak, že na starobu sa o nás nebude mať kto starať, je lepšie sa včas začať starať sám o seba,“ upozorňuje z praxe lekárka a kandidátka na poslankyňu VÚC za novozámocký región.

Štyri piliere založené na vede

Tento unikátny zdravotný program bude pre jedného klienta trvať tri mesiace a je postavený na špecifickom know-how Slovenskej akadémie vied. Jeho štruktúra je rozdelená do štyroch odborných pilierov:

1. Sledovanie v ambulancii zdravia pod hlavičkou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
2. Dohľad výživovým poradcom.
3. Primeraný kondičný tréning po úvodnom zhodnotení fyzioterapeutom.
4. Sedenia s koučom respektíve psychológom, pričom sa využijú princípy behaviorálnej psychológie.

Práve posledný bod robí projekt výnimočným. „Tieto piliere sa pri zdravom životnom štýle využívajú už dávno, ale základ je vytrvať. Zaradenie kouča alebo psychológa tento program výrazne odlišuje od iných,“ dodáva Kolejáková.

Tri roky úplne zadarmo

Program je dlhodobý, naplánovaný je minimálne na šesť rokov. Kľúčovou správou pre Novozámčanov je, že prvé tri roky bude plne sponzorovaný zo Švajčiarskeho fondu, čo znamená, že klienti nebudú za 3-mesačný cyklus platiť nič. Cieľom je počas tohto obdobia presne odsledovať skutočné náklady.

Ďalšie tri roky by sa na financovaní mali podieľať samotní klienti, pričom už dnes iniciátori pracujú na zapojení zdravotných poisťovní. „Naším cieľom je nastaviť financovanie tak, aby bolo motivačné, ale nezaťažujúce klientov, a aby fungovalo dlhé roky,“ vysvetľuje lekárka.

Ako sa zrodil úspešný projekt

Za úspechom a získaním švajčiarskych peňazí stojí silná regionálna spolupráca. Kolejáková sa s ideou systematického zlepšovania zdravia pohrávala už pri vstupe do mestského zastupiteľstva. Základom bola odborná kooperácia s tímom profesorky Ukropcovej z Biomedicínskeho centra SAV.

Zásadný zlom prišiel, keď vedúca sociálneho odboru na Mestskom úrade Denisa Felixová, zaregistrovala výzvu Švajčiarsko-slovenskej spolupráce prostredníctvom ministerstva investícií.

„Keď som nastupovala ako poslankyňa do mestského zastupiteľstva, zverila som sa niekoľkým ľuďom, že mojím snom je pokúsiť sa to presadiť. A vďaka pani Félixovej, vedúcej sociálneho odboru na MsÚ, ktorá si všimla ponuku švajčiarskeho fondu, sa nám naša idea, Zeleninkové šialenstvo Jarky Kreškóciovej a projekt atletického klubu na školách., zdali ideálne. Projekt vypracovala pani Félixova, podalo ho mesto a mali sme šťastie – vybrali nás,“ popisuje zrod projektu Kolejáková.

Registrácia štartuje v auguste

Kapacita je zatiaľ striktne limitovaná, záujemcovia by sa preto mali poponáhľať. Ako prvý krok budú prvotný filter realizovať dve všeobecné lekárky z regiónu.

Nábor klientov bude prebiehať od začiatku augusta do polovice septembra, respektíve do naplnenia kapacít.

Prvá skupina 25 klientov odštartuje svoj 3-mesačný cyklus v polovici septembra tohto roka. Z hľadiska dlhodobého plánovania sa v roku 2026 vyškolí jedna 25-členná skupina, v roku 2027 to budú tri skupiny a v roku 2028 ďalšie dve skupiny klientov. Kolejáková je na základe skúseností presvedčená, že miesta budú rýchlo vybookované.

Ak sa tento unikátny zdravotný program v novozámockom okrese osvedčí a podarí sa nastaviť úsporné financovanie, v spolupráci s RÚVZ sa plánuje jeho rozšírenie do celého Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.

Lekárka Monika Kolejáková zároveň neskrýva ambíciu, ako poslankyňa NRSR, presadiť tento model vo veľkom pre celé Slovensko. „Ak na to budem mať príležitosť, a verte, budem si ju aktívne hľadať, tak určite áno,“ uzatvára.

OZNÁMENIE O TRANSPARENTNOSTI POLITICKEJ REKLAMY

• Zadávateľ (sponzor): Monika Kolejáková
• Účel reklamy: Propagácia politickej činnosti a kandidatúry zadávateľky.
• Súvisiace voľby: Voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) 2026 / Voľby do orgánov samospráv 2026
• Zaplatená suma: 300 Eur
• Zdroj financovania: súkromné prostriedky zadávateľa
• Obdobie šírenia: od 10.8.2026 do 24.10.2026.
• Cielenie: Článok je cielený na publikum sledujúce aktuálne dianie v Nových Zámkoch. Demograficky ani vekovo cielený nie je.

Článok čitateľom Som Novozámčan prináša tím Monika Kolejáková. Obsah je politickou reklamou v rámci spolupráce. Za obsah zodpovedá inzerent.

ćlánok Švajčiari zaplatia unikátny zdravotný program v Nových Zámkoch. Zameria sa na obezitu a infarkty, vysvetľuje Kolejáková sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Rozvoj cyklodopravy nie je otázkou jedného projektu, ani jedného volebného obdobia. Je to dlhodobá vízia, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, kvalitnú prípravu aj odvahu robiť rozhodnutia s výhľadom na budúcnosť. Som rád, že Nitriansky samosprávny kraj touto cestou ide a že v nej máme podporu aj zo strany krajského zastupiteľstva.

Na poslednom zasadnutí župného parlamentu sme schválili ďalší dôležitý krok pri budovaní Ponitrianskej cyklomagistrály. Ide o projektovú prípravu viac ako 22-kilometrového úseku medzi Horným Vinodolom a Novými Zámkami.

Rozvoj cestovného ruchu

Práve takéto rozhodnutia posúvajú veľké projekty dopredu. Bez kvalitnej projektovej dokumentácie a zabezpečenia zdrojov by sme ich totiž zrealizovali len ťažko. Teší ma, že poslanci podporili pokračovanie projektu, ktorý má význam nielen pre cyklistov, ale aj pre rozvoj dopravy a cestovného ruchu v našom kraji.

Nie je to však len o plánoch. Za sebou máme aj konkrétne výsledky. Tento rok sme dokončili 7,4-kilometrový úsek Ponitrianskej cyklomagistrály medzi Novými Zámkami a Nesvadmi.

Cyklotrasa prepája dva okresy, vytvára bezpečnú alternatívu každodennej dopravy. Vedie až k termálnemu kúpalisku v Nesvadoch, ktoré každoročne navštevujú tisíce ľudí zo Slovenska aj zo zahraničia.

Pokračovanie cyklomagistrály

To, že tieto investície majú zmysel, potvrdzujú aj čísla. Len počas mája zaznamenali počítadlá na tomto úseku viac ako 11-tisíc prejazdov. Je to jasný dôkaz, že obyvatelia si nové cyklotrasy osvojili a využívajú ich nielen na rekreáciu, ale aj pri bežnom presune za prácou či službami.

Ba čo viac, už tento rok chceme pokračovať s výstavbou ďalšieho úseku Ponitrianskej cyklomagistrály z Nesvád do Martoviec.

Mojím cieľom je, aby sme postupne vytvorili sieť bezpečných a kvalitných cyklotrás, ktoré budú prepájať mestá, obce aj turistické atrakcie. Každý nový schválený projekt nás približuje k tomu, aby sa bicykel stal prirodzenou súčasťou dopravy v Nitrianskom samosprávnom kraji.

ćlánok Nové Zámky prepojí s regiónom ďalších 22 kilometrov Ponitrianskej cyklomagistrály sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Víkendové všeobecné hlasovanie občanov neprinieslo právne záväzný výsledok. K volebným urnám na celom Slovensku prišlo len o niečo viac než 16 percent voličov, čo na pokorenie potrebného nadpolovičného kvóra ani zďaleka nestačilo. Ako však dopadlo referendum v Nových Zámkoch? Analýza oficiálnych dát Štatistického úradu ukazuje, že Novozámčania prejavili o čosi vyšší záujem než celkový priemer Nitrianskeho kraja, no mobilizácia v jednotlivých častiach mesta sa priepastne líšila.

Iniciatíva mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorá zberom podpisov vyvolala plebiscit o zrušení doživotných rent ústavných činiteľov a obnove špeciálnych bezpečnostných zložiek, úspešná nebola. Referendum stálo štátny rozpočet takmer 12,4 milióna eur.

Na to, aby bolo hlasovanie platné, by sa muselo vyjadriť viac ako 50 percent všetkých oprávnených voličov v krajine. Konečné číslo však po sčítaní všetkých 5 545 okrskových zápisníc zastalo na úrovni 16,13 percenta.

Ako dopadlo referendum v Nových Zámkoch

Aj keď celoštátne čísla hovoria o neplatnom pokuse, referendum v Nových Zámkoch prinieslo z pohľadu lokálnych štatistík zaujímavé zistenia. Z celkového počtu 30 030 zapísaných voličov v našom meste si cestu do volebných miestností našlo 4 646 občanov. Volebná účasť v meste tak dosiahla 15,47 percenta, čo je len tesne pod celoslovenským priemerom.

Mesto malo pre potreby hlasovania zriadených celkovo 31 volebných okrskov, v ktorých však volebné správanie obyvateľov vykazovalo extrémne rozdiely. Kým v niektorých štvrtiach prišiel k urnám každý piaty volič, inde zívali volebné miestnosti prázdnotou.

Najvyššiu občiansku aktivitu zaznamenali štatistici v okrsku č. 30, kde volebná účasť vystúpila až na 22,19 % (z 901 zapísaných tu odvolilo 200 ľudí). Dvadsaťpercentnú hranicu sa podarilo prekonať už len v dvoch ďalších častiach mesta – v okrsku č. 27 s účasťou 21,22 % a v okrsku č. 7, kde svoje právo využilo 20,47 % voličov.

Na opačnom konci spektra sa ocitol okrsok č. 19, ktorý disponuje vôbec najväčšou voličskou základňou v meste. Z celkového počtu 2 307 zapísaných voličov tu k urnám prišlo iba 120 občanov, čo predstavuje mimoriadne nízku účasť na úrovni 5,20 percenta. Veľmi vlažný prístup sprevádzal referendum v Nových Zámkoch aj v okrsku č. 22 (účasť 12,39 %) a v okrsku č. 28 (12,56 %).

Nové Zámky ako ťahúň Nitrianskeho kraja

V celom Nitrianskom kraji sa na hlasovaní zúčastnilo 74 396 zo 546 881 zapísaných voličov. Krajská volebná účasť tak skončila na hodnote 13,60 percenta, čo znamená, že okresné mesto prekonalo krajský priemer o takmer dva percentuálne body.

Nižší záujem o plebiscit prejavili už len voliči v Košickom kraji (13,40 %). Naopak, najvyššiu účasť zaznamenal Bratislavský kraj (21,84 %), za ktorým s odstupom nasledovali Žilinský (17,56 %) a Trenčiansky kraj (17,14 %).

Dve otázky

Na celom Slovensku bolo v zoznamoch zapísaných spolu 4 369 989 oprávnených voličov. Volebné komisie napokon vyhodnotili 698 757 platných hlasovacích lístkov z celkového počtu 705 227 zúčastnených občanov. Zaujímavosťou je, že právo hlasovať poštou zo zahraničia (cudzina) využilo 5 218 voličov, čo predstavovalo 0,73 percenta z celkového počtu zúčastnených. V tejto skupine pochopiteľne dosiahla účasť 100 percent, keďže išlo o zaregistrovaných občanov.

Voliči, ktorí sa rozhodli k urnám prísť, odpovedali na dve otázky. Prvá sa týkala zrušenia finančných výhod pre dlhoročných politických lídrov.

„Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad, pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?“

Druhá otázka mierila do oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, kde sa organizátori snažili o zvrat v nedávnych zmenách na mape orgánov činných v trestnom konaní.

„Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“

Keďže sa však na hlasovaní nezúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina obyvateľstva, referendum v Nových Zámkoch, rovnako ako na celom Slovensku, ostáva bez právnych účinkov.

ćlánok Ako dopadlo referendum v Nových Zámkoch? Takto sa hlasovalo v meste sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Transparency International Slovensko v uplynulých dňoch spustilo iniciatívu Rande s demokraciou. Cieľom projektu je dohľad nad transparentnosťou samosprávnych krajov pred jesennými voľbami. Nitrianska župa sa na rebríčku transparentnosti umiestnila na poslednom 8. mieste. 

Nový rebríček

Spomínaná nezisková mimovládna organizácia kontroluje všetky kraje v snahe potláčať korupciu a zapájať ľudí do verejnej kontroly.

V marci vydala výsledky hodnotenia župných periodík, kde upozornila na zvýšený výskyt spravodajstva PR charakteru, čiže články slúžiace na vyzdvihnutie úspechov jednotlivých krajov.

Rebríček transparentnosti žúp 2026. FOTO: Transparency International Slovensko

Na tieto zistenia nadviazala siedmym hodnotením transparentnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Nitriansky kraj reaguje

Nitriansky samosprávny kraj sa verejne ohradzuje proti hodnoteniu TIS. Vo viacerých oblastiach získal skóre 0 bodov za údajné nezverejnené informácie. Podľa predstaviteľov kraja sa však viaceré z uvedených informácií na internetovej stránky Župy nachádzajú.

Vo facebookovom videu sa k aktuálnej situácii vyjadril aj predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík.

,,39 klamstiev, 14 zavádzaní a množstvo nezmyselných otázok, ktoré nemajú oporu v žiadnom zákone či nariadení. Toto je bilancia mimovládky Transparency International Slovensko, ktorá vydala takzvaný rebríček transparentnosti žúp,“ povedal Branislav Becík.

Branislav Becík reaguje na výsledky rebríčku transparentnosti TIS. FACEBOOK: BRANISLAV BECÍK

Nejasnosti a neúplné údaje

Jedným z príkladov je aj chýbajúci oznam o začatí správneho konania vo veci udelenia dopravnej licencie v rokoch 2025 a 2026. Podľa Nitrianskeho samosprávneho kraja v tomto období nebola vydaná žiadna dopravná licencia.

TIS taktiež poukazuje na nezverejnené zápisnice výberových konaní, hoci sa tieto dokumenty na webovom sídle kraja nachádzajú.

Ostatné rebríčky hovoria o opaku

Župa je pod dohľadom niekoľkých ďalších nezávislých organizácií, na ktorých dosahuje odlišné výsledky.

Transparex je slovenský analytický portál so špecializáciou na dáta z oblasti verejného obstarávania, majetkových prepojení a firemných financií. Portál Transparex zaradil Nitriansky samosprávny kraj medzi najspoľahlivejšie verejné inštitúcie na Slovensku.

Rovnako tak nezávislý Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO tretíkrát po sebe priznal prvenstvo kraja v najlepšom finančnom zdraví. A po troch tohtoročných kontrolách Najvyšší kontrolný úrad nenašiel závažné pochybenia.

Výzva na verejnú debatu

Nitriansky samosprávny kraj vyzvala predstaviteľov Transparency International Slovensko na verejnú odbornú diskusiu. Organizácia TIS už stihla na výzvu reagovať pod príspevkom oficiálnej stránky Facebooku Nitrianskeho samosprávneho kraja.

,,Cieľom rebríčka nie je poškodzovať konkrétny kraj, ale pomenovať dobrú aj slabšiu prax a podporiť otvorenejšie fungovanie verejnej správy,“ tvrdí TIS.

Výzvu na diskusiu mimovládka prijala. „Ak Nitriansky samosprávny kraj disponuje konkrétnymi podkladmi k jednotlivým indikátorom, ktoré podľa Vášho názoru neboli vyhodnotené správne, radi ich prijmeme a odborne preveríme. Zároveň však považujeme za neprimerané, aby bola odborná metodická diskusia nahrádzaná tvrdeniami o úmyselnom zavádzaní alebo politickej motivácii. Sme zároveň pripravení zúčastniť sa diskusie so zástupcom Nitrianskeho samosprávneho kraja,“ dodáva TIS.

Diskusia má objasniť jednotlivé hodnotiace kritériá, nejasnosti a konkrétne body, ktoré kraj nezískal, aby nedošlo k budúcim rozporom.

ćlánok Nitriansky kraj skončil v rebríčku transparentnosti posledný. Župa výsledky spochybňuje, ukazuje na nezrovnalosti sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Bezpečná doprava patrí medzi moje najväčšie priority. Každý deň využívajú obyvatelia Nitrianskeho samosprávneho kraja aj župné cesty II. a III. triedy pri dochádzaní do práce, do škôl, za lekármi či za svojimi blízkymi. Preto považujem za svoju povinnosť vytvárať podmienky na to, aby sa po našom kraji mohli prepravovať bezpečne, pohodlne a bez zbytočných obmedzení.

V uplynulom období sme výrazne investovali do obnovy regionálnej cestnej infraštruktúry. Za posledného tri a pol roka sa nám podarilo zmodernizovať viac ako 300 kilometrov krajských ciest. Dnes dokončujeme rozsiahle opravy ciest II. triedy a plynule pokračujeme na modernizácii ciest III. triedy, ktoré sú pre mnohé obce dôležitými spojnicami.

Novozámocký okres nie je výnimkou. Koncom mája sme odštartovali jednu z najväčších cestných investícií v tomto regióne. Modernizujeme takmer 23-kilometrový úsek cesty druhej triedy od Dolného Ohaja cez Bešeňov a Dvory nad Žitavou až po Hurbanovo. Ide o významnú dopravnú tepnu, ktorú denne využívajú tisíce ľudí. Nejde pritom len o nový asfalt.

Súčasťou projektu je komplexná obnova komunikácie, úprava krajníc, nové dopravné značenie, bezpečnostné prvky či bezbariérové riešenia priechodov a zastávok v obci Bešeňov. Vďaka tomu sa zvýši bezpečnosť premávky, zlepší komfort cestovania a zníži hlučnosť aj prašnosť v okolí.

Popri veľkým investíciám nezabúdame ani na menšie, no rovnako dôležité úseky. V rámci programu Zvýšenia bezpečnosti ciest II. a III. triedy vyriešime v novozámockom okrese aj modernizáciu úseku cesty medzi Gbelcami a Divou v dĺžke 1,6 kilometra. Aj takéto projekty pomáhajú zlepšovať každodenný život obyvateľov a zvyšovať bezpečnosť na regionálnych komunikáciách.

Našim cieľom nie je len opravovať cesty tam, kde je to najviac vidieť. Chceme systematicky budovať kvalitnú dopravnú infraštruktúru v celom kraji.

Som presvedčený, že každé euro investované do ciest a mostov sa vracia v podobe vyššej bezpečnosti, lepšej dostupnosti regiónov a kvalitnejšieho života našich obyvateľov.

V modernizácii krajských komunikácií budeme pokračovať aj naďalej. Pretože bezpečné cesty nie sú luxusom. Sú základom fungujúceho kraja.

ćlánok Becík k obnovám ciest: Bezpečnejšia doprava aj v Novozámockom okrese sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Hosťom najnovšieho podcastu regionálneho spravodajského portálu Som Novozámčan bol zástupca Mládežníckeho parlamentu mesta Nové Zámky Matej Borik. V rozsiahlom rozhovore nechýbali témy, akými sú masívny úbytok obyvateľstva v meste, bezpečnosť na cestách či fungovanie Mládežníckeho parlamentu. Výrazná časť diskusie však patrila sociálnej téme, ktorou je zákaz hazardu v Nových Zámkoch.

Matej Borik, ktorý sa verejne angažuje už od detstva, vidí svoj najväčší životný a politický vzor vo svojom otcovi. Tým je Karol Borik, poslanec novozámockého mestského zastupiteľstva. Práve on sa zaslúžil o presadenie plošného obmedzenia herní na území mesta.

Koniec hazardu v meste

Zákaz hazardu v Nových Zámkoch, ktorý definitívne prešiel mestským zastupiteľstvom, považuje Matej Borik za jednoznačne správnu voľbu a dôležitý krok pre ochranu zraniteľných občanov.

„Dovolím si povedať, že vďaka nemu máme v Nových Zámkoch zákaz hazardu, čiže všetky kasína, alebo herne, ktoré sa nachádzajú v tomto meste, budú musieť byť zrušené v istom časovom horizonte,“ uviedol Borik v podcaste, ktorý sa natáčal v priestoroch reštaurácie Trattoria la Stella.

Aktivista zároveň priznal, že toto rozhodnutie čelilo aj kritike. Odporcovia argumentovali najmä tým, že hráči sa môžu kedykoľvek presunúť do virtuálneho priestoru, keďže existujú online kasína. Borik však poukazuje na odvrátenú stranu tohto problému, ktorá sa týka najmä sociálne zdecimovaných rodín.

Ochrana najzraniteľnejších

Pre mnohých ľudí, ktorí bojujú s ťažkou závislosťou, nepredstavujú online herne alternatívu, ale skôr luxus, ktorý si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť.

„Skutočne sú aj v našom meste rodiny, ktoré majú problém s touto závislosťou a práve si ani nemôžu dovoliť žiadne technické zariadenie, ktoré by im poskytovali prístup k online kasínam,“ vysvetlil Borik s tým, že mnohí závislí minuli svoje celoživotné úspory práve vo fyzických herniach.

Cieľom obmedzenia je podľa neho nezištná pomoc. Zákaz hazardu v Nových Zámkoch má fungovať ako záchranná brzda pre ľudí v pasci závislosti. „Pomôže to rodinám postaviť sa na nohy,“ zdôraznil Borik a dodal, že toto opatrenie bolo prijaté čisto v záujme ľudí, ktorí s touto veľmi rozšírenou závislosťou bojujú.

Ako vyzerá reštrikcia v praxi

Zákaz hazardu v Nových Zámkoch je aktuálne legislatívne ukotvený vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Nové Zámky č. 2/2024.

Tento dokument schválilo mestské zastupiteľstvo 11. decembra 2024 a účinnosť nadobudol 28. decembra 2024, pričom nahradil predchádzajúce nariadenie z roku 2023.

Nariadenie definuje prísne reštrikcie pre dva typy prevádzok. Umiestnenie herní je na území mesta zakázané v hoteloch, moteloch a penziónoch, v budovách pre obchod a služby, v budovách pre kultúru a verejnú zábavu, ako aj v bytových domoch. Rovnaký plošný zákaz umiestnenia platí aj pre kasína.

Úbytok obyvateľstva

Podcastová diskusia presiahla tému reštrikcií a zamerala sa aj na ďalšie pálčivé problémy novozámockej samosprávy. Borik označil za najväčšiu výzvu mesta masívny úbytok obyvateľstva a s ním spojený odliv mozgov.

Kým v 90. rokoch mali Nové Zámky vyše 40-tisíc obyvateľov, dnes je to približne 35-tisíc. Za tri desaťročia tak mesto prišlo o osminu populácie, pričom mladí ľudia odchádzajú primárne za príležitosťami do Bratislavy či susedného Maďarska.

Pozornosť sa venovala aj doprave a bezpečnosti. Borik vyzdvihol opodstatnenosť nedávno inštalovaných spomaľovačov na Čerešňovej ulici.

Bodom rozhovoru boli aj aktivity mládeže. Mestský mládežnícky parlament, v ktorom Borik pôsobí, úspešne prepája generácie.

Podarilo sa im zorganizovať GenFest na Starom Štrande či netradičnú súťaž Moja babka varí lepšie ako tvoja, kde si pri varení tradičných jedál spojili sily tínedžeri a seniori z Denného centra seniorov.

Okrem iného mládežnícky parlament pripravuje už 5. ročník obľúbeného e-športového turnaja, ktorý v minulosti pritiahol zhruba 70 hráčov titulov Counter-Strike a Fortnite.

ćlánok Nové Zámky bez hazardu. Zákaz pomôže rodinám postaviť sa na nohy, tvrdí Matej Borik sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Keď sa povie investícia do ciest, väčšina ľudí si predstaví nový asfalt, opravený most alebo cestu. Len málokto však myslí na to, že za každou udržiavanou komunikáciou v našom kraji stojí technika a ľudia, ktorí ju obsluhujú. A práve tam sa dnes rozhoduje o tom, či budú zásahy rýchle, opravy efektívne a cesty bezpečné.

Nitriansky samosprávny kraj posilnil vozový park Regionálnej správy a údržby ciest Nitra (RSÚC) o jedenásť nových strojov, ktoré budú pomáhať v letnej aj zimnej údržbe naprieč celým krajom. Nové sypače, univerzálne pracovné stroje, valníkové vozidlá či špeciálna kosačka nie sú len technickou novinkou do garáže. Sú dôkazom, že župa myslí na praktickú stránku fungovania ciest a bezpečnosti.

Technika, ktorú sme zakúpili, nezostáva len v krajskom neste, ale smeruje do celého nášho regiónu. Novozámocké stredisko RSÚC bude využívať nový rýpadlo-nakladač aj modernú diaľkovo riadenú kosačku a mulčovač.

Ide o stroje, ktoré dokážu výrazne zrýchliť prácu v teréne a zároveň odbremeniť pracovníkov od náročných či nebezpečných zásahov. Kto niekedy videl údržbu ciest na strmých svahoch alebo iných rizikových úsekoch, vie, že bezpečnosť cestárov je rovnako dôležitá ako bezpečnosť vodičov.

Nemysleli sme len na zimu. Moderné stroje budú využívané počas celého roka – pri opravách výtlkov, čistení priekop, údržbe krajníc, výmene dopravného značenia či preprave materiálu. Nové valníky dokonca umožnia rýchly zásah priamo pri monitoringu ciest, keď bude potrebné okamžite posypať most alebo nebezpečnú zákrutu bez čakania na veľký sypač.

Zaujímavým strojom je aj nový finišér, ktorým disponujú len tri podobné spoločnosti na Slovensku. Aj to ukazuje, že RSÚC sa v našom kraji postupne posúva medzi modernejšie a lepšie vybavené organizácie.

Hoci sa možno o takýchto investíciách nehovorí tak hlasno ako o veľkých rekonštruovaných cestách či mostoch, v praxi majú veľký význam. Naše cesty budeme vedieť opravovať ešte rýchlejším tempom.

Treba si uvedomiť, že kvalitná technika nie je luxus. Je to základ toho, aby boli cesty bezpečné, opravy rýchlejšie a zásahy efektívnejšie.

Keď počas zimy napadne sneh alebo po búrke ostanú na ceste konáre, práve od technického vybavenia závisí, ako rýchlo sa situácia vyrieši. V konečnom dôsledku to pocíti každý z nás.

Nitrianska župa investovala od roku 2021 do techniky regionálnych cestárov takmer päť miliónov eur. Možno tieto investície nevyvolajú toľko pozornosti ako veľké stavebné projekty, no ide o investície, ktoré majú reálny dopad na každodenný život. A to je presne ten typ investícií, ktoré majú pre ľudí skutočný význam.

ćlánok Becík exkluzívne pre Som Novozámčan: Nové stroje pre našich cestárov sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch na svojom stredajšom zasadnutí 6. mája 2026 rozhodlo o kľúčových pravidlách pre nadchádzajúce komunálne voľby. Obyvatelia mesta si budú voliť svojich zástupcov podľa nového modelu, ktorý definitívne určuje počet volených poslancov a vymedzuje volebné obvody v Nových Zámkoch.

Komunálne voľby do orgánov územnej samosprávy obcí na obdobie rokov 2026 až 2030 by sa mali uskutočniť pravdepodobne v sobotu 24. októbra 2026.

Keďže mesto Nové Zámky spadá do kategórie miest s počtom obyvateľov od 20 001 do 50 000, zastupiteľstvo muselo v predstihu zákonom stanoviť volebné pravidlá.

Zásadné zmeny

Na stole boli dve alternatívy. Zastupiteľstvo nakoniec schválilo takzvaný Variant A. Znamená to, že volebné obvody v Nových Zámkoch budú rozdelené na sedem častí.

Celkový počet poslancov v meste bol stanovený na 21. V každom z týchto siedmich obvodov si tak obyvatelia zvolia presne troch zástupcov.

Dôležitou zmenou priamo pre samotný volebný deň je aj redukcia miest, kde budú môcť ľudia odovzdať svoj hlas. Počet volebných okrskov sa zníži z pôvodných 39 na 31.

Okrem usporiadania obvodov poslanci tiež odhlasovali, že funkcia primátora mesta Nové Zámky sa bude aj v rokoch 2026 až 2030 vykonávať na plný úväzok.

Búrlivá diskusia

Prijatiu nového systému predchádzala pomerne ostrá výmena názorov. Najvýraznejšia debata sa viedla o zmysle samotných obvodov.

Neúspešný Variant B totiž počítal s radikálnou zmenou – mesto chcel rozdeliť len na dva obvody s celkovým počtom 15 poslancov.

Verejný ochranca práv v minulosti kritizoval výrazné rozdiely v počte hlasov potrebných na zvolenie poslanca. Práve na jeho podnet radnica pripravila návrhy zmien ohľadom volieb poslancov v samospráve.

„Dochádza k veľkým posunom medzi volebnými obvodmi. Veľa ulíc sa posúva do iných obvodov, niektorí Novozámčania si budú vyberať z iných kandidátov ako boli zvyknutí,“ komentuje zmenu pre Som Novozámčan poslanec Karol Borik, ktorý v mestskom parlamente zastupuje druhý volebný obvod.

Čo to znamená pre ľudí v praxi?

Pre obyvateľov Nových Zámkov rozhodnutie znamená, že váha ich volebného hlasu by mala byť vďaka vyrovnanejším obvodom spravodlivejšia. Miernou komplikáciou však môže byť zníženie počtu volebných okrskov.

Pred voľbami na jeseň 2026 si tak viacerí Novozámčania budú musieť overiť svoju volebnú miestnosť, keďže niektoré pôvodné lokality budú zrušené alebo zlúčené.

Variant A bol dnes definitívne schválený, keď zaň hlasovalo 13 poslancov, piati boli proti a dvaja nehlasovali.

ćlánok Ako sa bude po novom voliť v Nových Zámkoch? Poslanci odhlasovali zásadné zmeny sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Päťdesiat rokov fungovania zdravotníckeho zariadenia je viac než len symbolické jubileum. V prípade Polikliniky Nitrianskeho samosprávneho kraja v Štúrove ide o dôkaz, že aj regionálne zdravotníctvo môže mať stabilitu, kontinuitu a schopnosť reagovať na meniace sa potreby obyvateľov.

Poliklinika bola otvorená už v 70. rokoch ako odpoveď na rastúce potreby obyvateľov južnej časti nášho kraja.

Už vtedy zohrávala dôležitú úlohu – sústreďovala ambulantnú starostlivosť na jednom mieste a prinášala dostupnosť zdravotníckych služieb pre široké okolie. Postupne sa stala prirodzeným centrom zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Štúrova a priľahlých okresov.

Dnes sa na ňu spolieha približne 30-tisíc obyvateľov nášho kraja. Každodennú starostlivosť tu zabezpečujú desiatky zdravotníkov – lekári, sestry aj ďalší odborný personál, ktorí poskytujú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, pohotovostnú službu pre dospelých či domácu ošetrovateľskú starostlivosť.

Úlohou samosprávneho kraja ako zriaďovateľa nie je len udržiavať existujúci stav, ale aktívne ho rozvíjať.

Aj preto sme od roku 2023 investovali do tejto polikliniky viac ako 516-tisíc eur. Investície smerovali do modernizácie priestorov, technologického vybavenia aj zlepšenia podmienok pre pacientov a zdravotníkov.

Konkrétne kroky zahŕňali napríklad obstaranie moderného očného CT prístroja, ktorý výrazne rozširuje diagnostické možnosti pracoviska.

V roku 2024 sme realizovali rekonštrukciu vstupných priestorov a vybudovanie nového výťahu – teda investície, ktoré zvyšujú komfort, dostupnosť aj dôstojnosť prostredia.

Poliklinika v Štúrove dnes predstavuje model, akým chceme postupne formovať aj ďalšie župné polikliniky – ako moderné, funkčné a dostupné zdravotnícke zariadenia, ktoré reagujú na potreby regiónov a zároveň vytvárajú kvalitné zázemie pre zdravotníkov.

Výročie je preto nielen príležitosťou poďakovať sa všetkým, ktorí tu pracovali a pracujú, ale aj záväzkom do budúcnosti.

Pokračovať v modernizácii, podporovať odborný personál a  zabezpečiť, aby zdravotná starostlivosť zostala dostupná pre každého, kto ju potrebuje. Poliklinika v Štúrove bola 50 rokov miestom odbornosti a služieb. Našou ambíciou je, aby takýmto miestom zostala aj v ďalších desaťročiach.

ćlánok Becík pre Som Novozámčan: Naša župná poliklinika jubiluje sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Do poslaneckých lavíc Národnej rady zasadla uprostred volebného obdobia vo februári, kedy vystriedala odstupujúceho poslanca KDH Martina Šmilňáka. Svoju lekársku prax v Nových Zámkoch však neopustila. Lekárka a poslankyňa Monika Kolejáková v rozhovore pre Som Novozámčan vysvetľuje, prečo nám hrozí kritický nedostatok lekárov aj sestier, v čom zlyháva sociálny systém, ako sa dá zvládnuť trojitý politický mandát a na akom novom zdravotnom projekte participujú Nové Zámky.

Vo februári ste vystriedali poslanca Šmilňáka. Aký bol tento náhly presun z ambulancie do parlamentu, keďže nešlo o klasický začiatok volebného obdobia?

Pre mňa to bolo aj trochu šťastie, že to nebolo hneď na začiatku. V čase, keď vrcholila septembrová kampaň, moja kolegyňa v ambulancii odchádzala predčasne na materskú dovolenku, a vtedy by som túto agendu určite nezvládla.

Dozvedela som sa to na lyžovačke a trvalo mi asi polhodinu, kým som si premyslela, ako to zladím. Skúsenosti s inými životnými krokmi mi dali príležitosť naučiť sa dobrý time management. Povedala som si, že to dokážem.

Viacero vašich pacientov sa pýtalo, ako to dokážete psychicky aj fyzicky stíhať, keďže v ambulancii bývate aj ráno pred parlamentom.

Máme trošku privilégium ako lekári, že tú svoju činnosť môžeme ďalej vykonávať, ale človek si musí dobre zadeliť čas. Výhodou je, že Národná rada nie je každý deň a týždeň, sú to schôdze na 3-4 týždne. Aj v tom týždni viem pracovať v pondelok a piatok v ambulancii.

Najdôležitejšou časťou v parlamente je schvaľovací proces a hlasovanie, takže aj počas schôdze v utorok, stredu a štvrtok viem byť v práci od 7:00 do 9:00. Mám šťastie na dobré vzťahy s kolegami; jeden deň v týždni, keď máme Národnú radu, ma zastupuje kolegyňa z Komárna. V lete ku mne nastupuje nová zamestnaná kolegyňa, takže sa to dá zvládnuť.

Vy ste však „trojitá“ poslankyňa – okrem parlamentu ste poslankyňou mesta Nové Zámky aj Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK). Toto už musí byť časovo neúnosné.

Zasadnutia mestského a krajského zastupiteľstva sú väčšinou každých 6-8 týždňov. Mestské zastupiteľstvo je v stredu. Som dieťa Zajacovej reformy, po ktorej som musela odísť z nemocnice a odvtedy, už 22 rokov, pracujem v ambulancii len 4 dni v týždni. V stredu som mala vždy voľno.

Zastupiteľstvo NSK v Nitre máme z času na čas v pondelok, to si viem naplánovať. Celkovo je to pre mňa príjemná zmena a relax od prísnej disciplíny v ambulancii, kde neustále myslíte na pacientov.

Veľmi ľahko sa to dá zvládnuť aj vďaka mojim dvom asistentom, ktorí sú veľmi nápomocní, vedia materiály kapacitne zhodnotiť aj ma nanavigovať. Ja už musím preštudovať iba desať percent materiálov a urobiť si záver. V parlamente tiež komunikujeme s klubmi; nerozumiem všetkému, ale iní poslanci áno, vysvetlia nám to a dohodneme sa. Keby som nemala asistentov, veľmi by ma to zaťažilo.

V parlamente začínate pôsobiť vo výbore pre sociálne veci. Čo konkrétne tam chcete presadiť?

Sociálna oblasť je mojou srdcovou záležitosťou už asi 30 rokov, odkedy som ako mladá lekárka na materskej robila lekársky filter pre deti prijímané do týždňového DSS na Cyrilometódskej ulici, čo je dnes Centrum Pod kopcom. Uvedomila som si vtedy, aké mám v živote šťastie a cítim to trošku ako dlh voči týmto ľuďom.

Jedným z mojich merateľných cieľov je vytvoriť podmienky pre rodičov, ktorí sa celý život starajú o znevýhodnené deti – napríklad autistov alebo deti s Downovým syndrómom.

Tieto deti zostanú deťmi aj v päťdesiatke. Chceme dosiahnuť, aby v čase, keď už rodič nevládze, nemuseli byť rozdelení a mohli bývať spolu v jednom zariadení. Spolupracujem na tom aj s Andrejkou Turčanovou. Najdôležitejšie bude rozprávať sa s každým jedným poslancom, aby si to osvojili.

V súvislosti s novozámockým Centrom Pod kopcom sa riaditeľka sťažovala na nižšie financie od štátu pre nové zákony. Budete to riešiť?

Momentálne sme v prechodnom období prijatia nového zákona o účte daného klienta a ukazuje sa tam veľa nedomyslených vecí. Je obrovský problém s integrovanými posudkami. Máme tu „zázračné uzdravenia“, kde celoživotný autista je zrazu posúdený tak, že nespĺňa kritériá, stáva sa „zdravým“ a musí ísť do normálnej práce.

Mamy prichádzajú o opatrovateľský príspevok, hoci 15 rokov sa venovali len dieťaťu a stratili svoje pracovné schopnosti. Dieťaťu totiž musíte byť k dispozícii do poslednej chvíle a nemáte šancu nájsť si adekvátnu prácu.

Tieto nepriaznivé skúsenosti som už s pomocou Centra Pod kopcom posunula ďalej. Ako poslankyňa mám možnosť dostať sa na ministerstvo, dožadovať sa spolupráce na ZMOS-e či Únii miest a hľadať riešenia. Verím, že ministerstvo tieto zlé skúsenosti z praxe a návrhy riešení zohľadní.

Pripravujete v parlamente niečo, čo sa dotkne priamo Nových Zámkov?

Podarilo sa nám spolu s mestom, Slovenskou akadémiou vied (SAV), Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ), atletickým klubom a občianskym združením Jarky Kreškóciovej získať z eurofondov grant na tri projekty.

Jeden z nich by mal približne do štyroch mesiacov vytvoriť koncept „ambulancie zdravia“ na RÚVZ. Novozámčania nad 50 rokov sa tam budú môcť prísť naučiť, čo je to zdravý životný štýl, zažiť si ho v praxi a realizovať.

Tento projekt funguje na SAV s výbornými výsledkami a z Nových Zámkov by som ho chcela pilotne dostať cez regionálne úrady na celé Slovensko.

Ústrednou témou je pre vás ale stav ambulantného sektora. Sú obavy oprávnené?

Prichádzame do kritického momentu generačnej výmeny starých lekárov. Pripravovala som si dáta a napríklad Komárno a Topoľčany majú už teraz 80 percent všeobecných pediatrov vo veku nad 60 rokov. Až 85 percent pediatrov v príprave sú pritom mladé ženy, ktoré logicky prerušujú vzdelávanie pre materské dovolenky, čo v našom kraji vychádza na 6 až 8 rokov výpadku.

Týchto lekárov jednoducho nestihneme vychovať, kým tí súčasní dosiahnu 70 rokov, kedy väčšina naozaj odchádza do dôchodku.

Oveľa väčší problém ako lekári sú však sestry. Reálne hrozí, že v rokoch 2035 až 2040 budeme mať len 40 percent sestier z toho, čo máme teraz, pretože najsilnejšie ročníky máme 40+ a príchod nových do systému je len tretinový oproti tomu, čo potrebujeme.

Kde robíme chybu v systéme?

Máme príliš veľa nemocničných lekárov a špecialistov a stále klesajúci počet ambulancií. V Dánsku, ktoré má podobný počet obyvateľov, majú namiesto 100 nemocníc ako my len 25. Namiesto našich zhruba 3100 ambulancií majú už teraz cez 3000 a investujú do toho, aby ich mali 5000.

V prvých ekonomikách vedia, že ambulancia má udržiavať zdravie a preventívne zachytávať choroby. My naopak investujeme do nemocníc, ktoré riešia už len komplikácie.

Mám obavu, že o zhruba osem rokov budeme v absolútnom kritickom štádiu nedostatku ambulancií.

Prečo teda mladí medici po škole nejdú robiť do ambulancií?

Pretože 62 percent medikov, ktorých sme sa pýtali v roku 2024, nechce podnikať a mať „eseročku“. Chcú byť len zamestnaní, ráno prísť do práce a poobede odísť ako bežní lekári. Ak ide medik do nemocnice, nemocnica mu garantuje plat daný zákonom. V ambulantnom sektore takúto ponuku a istotu nemá. Musí si od nuly všetko budovať sám. Štát na to nemyslí, nevyhnutne by mal mladým lekárom po atestácii garantovať plat aspoň na prvé tri až štyri roky.

V Nitrianskom kraji nám do roku 2030 bude chýbať 50 až 100 všeobecných lekárov pre dospelých a 20 až 50 pediatrov. Aby sme v roku 2035 vymenili aspoň tých minimálnych 70 chýbajúcich lekárov, mali by sme ich už teraz mať v príprave. My tam máme momentálne len 31 lekárov, z čoho 10 je na materských dovolenkách. Reálne sa nám tak na tých 70 miest dostane len 21 ľudí.

Čo to znamená pre bežného pacienta, ak zaniknú ambulancie na dedinách?

Ak sa zatvorí ambulancia s 1500 pacientmi, pretože tam niet lekára, títo pacienti prejdú do vedľajšej ambulancie. Tá bude mať zrazu 3000 pacientov. Lekár má stále len 8 hodín pracovného času, čiže na dvojnásobný počet pacientov bude mať dvakrát menej času. Znamená to preťaženie a dlhšie čakanie.

Kolegyňa z nemocnice mi hovorila, že kedysi chodilo do ambulancie 20 až 25 pacientov za deň. Dnes, obzvlášť po covide, je štandard okolo 50 ľudí a počas chrípkovej epidémie príde aj 100 detí za jeden deň. Ak bude mať lekár 3000 detí namiesto 1500, bude to katastrofa. Apelujem preto na ľudí, aby sa starali o svoje zdravie a na jeseň sa zapojili do nášho nového projektu.

Z iného súdka – kde si lekárka a poslankyňa Monika Kolejáková dokáže v Nových Zámkoch oddýchnuť?

Najčastejšie ma môžu ľudia stretnúť v mojej ambulancii, odkiaľ rozhodne nehodlám odísť ani do vysokého veku, čo môžem všetkých ubezpečiť. Je to miesto, kde vnímam problémy ľudí, z ktorých čerpám podnety.

Keď však mám čas, rada chodím s manželom bicyklovať na hrádzu. Pomerne často si tiež chodím zabehať v okolí domu a Mederskej ulice, alebo ideme na prechádzky, napríklad do Berku.

Ako reagovali vaši pacienti na to, že ste v parlamentnej politike za KDH?

Keď som sa stala mestskou a krajskou poslankyňou, reakcie boli skôr rozpačité a rezervované. Dnes ma to však veľmi príjemne prekvapuje.

Minimálne polovica pacientov sa pri odchode vyjadrí k môjmu pôsobeniu v Národnej rade a z nich 95 percent reaguje pozitívne. Uvedomujem si, že ľudia sa primárne boja, že stratia lekára, no môžem zopakovať, že som do politiky išla zdravotníctvo zlepšiť, nie zhoršiť tým, že zatvorím vlastnú ambulanciu.

V našom poslednom rozhovore ste povedali peknú vetu: „Mama to musí zvládnuť“. Sme v stave, že potrebujeme viac žien v politike?

Jednoznačne. Matky si vedia výborne rozdeliť čas a robiť viac vecí naraz. Nestaráme sa iba o seba, máme popri domácnosti aj kariéru, myslíme na iných, na manžela a deti.

Je to vlastnosť, ktorú máme prirodzene danú, a práve tá v dnešnom mužskom svete chýba. Viac žien by politiku určite obohatilo.

Zažili ste v Národnej rade aj úsmevné chvíle, ktoré vám zlepšili náladu?

Dnes na tlačovke! Stála som vedľa mojich kolegov z KDH, Františka Mikloška a Braňa Škripeka. Braňo Škripek potichučky hovorí: „No, a ja sa modlím za KDH.“ A Ferko mu na to odpovedal: „Pokračuj v tom, až kým sa nedostaneme pod päť percent.“. František má výborné bonmoty.

Potom ešte pri inej príležitosti vystúpil a povedal: „Páni, všimli ste si, že z 12 poslancov a vedenia KDH sú tu až štyria Prešovčania? My západniari to považujeme za presilu, ale vynasnažíme sa to ustáť.“.

V politike aj v živote platí, že sa netreba brať príliš vážne a je fajn nájsť si ľudí, s ktorými sa dokážete zasmiať. To ohromne pomáha zvládať to kvantum práce.

ćlánok „O osem rokov budeme v absolútne kritickom štádiu,“ varuje poslankyňa Kolejáková. V kraji bude chýbať až 150 lekárov, Novým Zámkom má pomôcť jej nový projekt sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Som z novozámockého okresu a keď sa dnes pozriem na to, ako sa náš región mení, vidno, že cyklodoprava začína zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu.

Už dávno nejde len o voľnočasovú aktivitu. Bicykel sa stáva reálnou alternatívou dopravy – do práce, do školy či za službami. Aj preto je dôležité, že v našom okrese pribúdajú kvalitné cyklotrasy.

Nové cyklotrasy

Len v roku 2025 sa v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja obnovilo 38 kilometrov existujúcich cyklotrás a pribudlo viac ako 22 kilometrov nových cykloturistických trás. To už nie sú malé čísla, ale konkrétny výsledok systematickej práce.

Dôležitým krokom vpred je aj nedávno dokončený a slávnostne otvorený úsek Ponitrianskej cyklomagistrály medzi Novými Zámkami a Nesvadmi.

Má dĺžku 7,4 kilometra a vedie po hrádzi rieky Nitra a Stará Nitra. Nová cyklotrasa s asfaltovým povrchom a šírkou tri metre ponúka bezpečný a komfortný pohyb pre cyklistov aj rekreačných športovcov.

Zároveň prepája okres Nové Zámky s okresom Komárno. Prirodzene vedie až k termálnemu kúpalisku v Nesvadoch, ktoré je významným bodom cestovného ruchu.

Takéto projekty majú jasný význam. Nejde len o šport alebo oddych. Ide o bezpečnú infraštruktúru, ktorá umožňuje ľuďom pohybovať sa ekologicky, zdravo a bez závislosti od auta. Zároveň pomáha prepájať regióny a prináša nové možnosti pre rozvoj turizmu.

Rozvoj nekončí

Pozitívne je, že týmto sa rozvoj nekončí. Práve naopak, nadväzuje sa naň ďalšími plánmi. Ešte v tomto roku chceme pokračovať v budovaní Ponitrianskej cyklomagistrály v úseku Nesvady – Martovce v dĺžke približne 7,7 kilometra. To ešte viac posilní prepojenie regiónu a zatraktívni celý južný ťah cyklodopravy.

Popritom sa myslí aj na ďalšie strategické prepojenia. V plánoch rozvoja cyklotrás Nitrianskeho samosprávneho kraja na ďalšie roky je zahrnutý aj úsek medzi Novými Zámkami a Horným Vinodolom, ktorého celková dĺžka presahuje 21 kilometrov.

Záujem o cyklotrasy pritom jasne ukazujú aj prvé čísla. Počas úvodných teplejších dní prešlo novým úsekom medzi Novými Zámkami a Nesvadmi takmer 900 cyklistov. To je dôkaz, že takéto investície majú zmysel a ľudia ich reálne využívajú.

Ak budeme v tomto tempe pokračovať, a to nielen novozámocký okres, ale celý Nitriansky kraj, má šancu stať sa miestom, kde cyklodoprava nebude len doplnkom, ale prirodzenou súčasťou každodenného života. A to je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.

ćlánok Becík pre Som Novozámčan: Otvorili sme novú cyklotrasu, rozvoj sa tým však nekončí sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Viac ako dva a pol milióna eur smeruje na juh a juhozápad Slovenska. Vláda Slovenskej republiky na výjazdovom rokovaní v obci Veľké Zálužie odsúhlasila dôležitý balík investícií. Okrem plošnej podpory pre desiatky samospráv reagoval kabinet aj na konkrétne havarijné stavy v infraštruktúre, pričom významná suma pritečie aj priamo do Nových Zámkov.

Celková suma schválených investícií predstavuje 2 537 000 eur. Tieto prostriedky majú priamo stimulovať rozvoj okresov Nitra a Nové Zámky, pričom z tohto balíka bude 1 787 000 eur prerozdelených na projekty všetkých obcí a miest v dotknutom území.

„Finančná podpora reaguje na najakútnejšie potreby regiónu, najmä v oblasti infraštruktúry, verejných služieb a komunitného života,“ uviedol v oficiálnom stanovisku Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Diskusie so samosprávou

Samotnému zasadnutiu ministrov predchádzali detailné pracovné diskusie so starostami a primátormi z regiónu. Zástupcovia samospráv na stretnutiach poukázali na komplikácie s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov, potrebu riešení v oblasti odpadového hospodárstva a nutnosť rozvoja dopravnej infraštruktúry, kultúry či vzdelávania.

„Z diskusií jasne vyplynulo, že mestá a obce najviac trápia problémy súvisiace s výstavbou a rekonštrukciou vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd,“ priblížil úrad vlády s tým, že podnety samospráv boli zapracované do súhrnného dokumentu priorít.

Symbolickým momentom, ktorý podčiarkol tému vodárenskej infraštruktúry, bol preto priamo na rokovaní krok envirorezortu.

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba podpísal financovanie vodovodu a kanalizácie v hostiteľskej obci Veľké Zálužie v celkovej mimoriadnej hodnote 20 miliónov eur. Aby sa podobné investície do budúcna nezadrhávali, ministerstvo životného prostredia posúdi legislatívne úpravy zákonov o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

„Zmena by umožnila zriaďovanie zákonného vecného bremena pri výstavbe verejných vodovodov a verejných kanalizácií,“ vysvetlil Úrad. Hostiteľská obec Veľké Zálužie navyše dostala ďalších 70-tisíc eur na rekonštrukciu komunitného centra pre deti a vybudovanie dopadovej plochy detského ihriska.

Kľúčová investícia pre Nové Zámky

Dôležitou správou je aj schválenie podpory pre tri významné projekty Nitrianskeho samosprávneho kraja. Časť z nich priamo vyrieši dlhoročný problém v našom meste.

„Pristúpili sme k odstráneniu havarijného stavu kotolne na Strednej zdravotníckej škole v Nových Zámkoch, pričom tento projekt je podporený sumou 300-tisíc eur,“ potvrdil vládny kabinet. Ďalšie krajské investície vo výške zhodne po 100-tisíc eur pôjdu do Nitry na zabezpečenie hlasovej signalizácie požiaru v školskom internáte pri Strednej odbornej škole veterinárnej a pri tamojšej Spojenej škole.

Z pohľadu nášho regiónu však vláda prijala aj dôležité úlohy v oblasti dopravnej infraštruktúry. Rezort dopravy sa zameria na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy I/76 a I/64. Zároveň musí ministerstvo zabezpečiť prípravu projektovej dokumentácie na nové mostné objekty pri Nitre a najmä pri obci Dvory nad Žitavou v novozámockom okrese.

Úlohy pre ministrov

Značná časť z vyčlenených peňazí je určená na zachovanie kultúrneho dedičstva a rozvoj akademického prostredia. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre získa 40-tisíc eur na pokračovanie výskumu cyrilo-metodského dedičstva a na projektovú dokumentáciu simulačného centra.

„Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre následne získala 40-tisíc eur na vybudovanie demonštračnej farmy,“ informoval úrad vlády. Mimo krajského mesta podporila vláda sumou 20-tisíc eur kompletnú rekonštrukciu priestorov Základnej umeleckej školy v Zlatých Moravciach.

Finančnej injekcie sa dočkajú aj historické a cirkevné pamiatky. Rímskokatolícke biskupstvo Nitra využije 50-tisíc eur na obnovu fasády Nitrianskeho hradu a ďalších 10-tisíc eur pôjde na podporu projektu Chrámového zboru Madony Žitného ostrova v Dunajskej Lužnej, ktorý sa prezentuje na podujatiach v Ríme.

Mesto Nitra získalo 10-tisíc eur na technické zabezpečenie a propagáciu osláv 1163. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, pričom rovnakou čiastkou je podporené aj vybudovanie pamätníka obetiam totality a holokaustu.

Vláda vo Veľkom Záluží zároveň zaviazala jednotlivé ministerstvá k ďalším strategickým krokom. Ministerstvo hospodárstva bude v spolupráci so SARIO pokračovať vo vyhľadávaní investorov. „Rezort takisto prerokuje možnosti rozvoja dodávateľských reťazcov s firmou GIB EnergyX Slovakia a strategických zámerov automobilky Jaguar Land Rover,“ píše sa vo vládnych materiáloch.

Podpora turizmu

Spoločnou úlohou rezortov pôdohospodárstva a cestovného ruchu bude posúdenie možností podpory národného výstaviska Agrokomplex s cieľom rozvoja kongresového turizmu.

Ministerstvo cestovného ruchu a športu má zároveň preveriť možnosti rozvoja integrovaného turizmu v regióne aj v súvislosti s otvorením kúpeľnej sezóny a rezort kultúry zanalyzuje možnosti podpory projektov zameraných na cirkevné kultúrne dedičstvo a osobnosť Alexandra Rudnaya.

V oblasti zdravotníctva má ministerstvo za úlohu zvýšiť dostupnosť onkologickej starostlivosti prostredníctvom dočerpania zdrojov z Plánu obnovy a Programu Slovensko.

Kabinet nezabudol ani na národnostné menšiny, ktoré majú na juhu silné zastúpenie. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny bude spolupracovať so samosprávou na posilňovaní používania menšinových jazykov v úradnom styku a na podpore kultúrneho dedičstva maďarskej komunity.

„Ministerstvo školstva navyše zabezpečí zapojenie zástupcov národnostných menšín do procesu optimalizácie siete škôl v regiónoch s ich významným zastúpením,“ dodal k téme školstva Úrad vlády.

Cieľom všetkých opatrení a investícií je podľa štátnych zástupcov zlepšenie kvality života obyvateľov, modernizácia infraštruktúry a celkový udržateľný rozvoj okresov Nitra a Nové Zámky.

ćlánok Vláda vo Veľkom Záluží rozdelila 2,5 milióna. Státisíce eur vyriešia aj havarijný stav na strednej škole v Nových Zámkoch sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Región južného Slovenska sa pripravuje na dôležité finančné injekcie. Už zajtra, v stredu 25. marca, bude pokračovať výjazdové rokovanie vlády SR, ktoré sa tentoraz zameria na inovácie a rozvoj okresov Nové Zámky a Nitra. Kabinet plánuje prerozdeliť balík v hodnote 2,5 milióna eur.

Druhý deň vládneho výjazdu sa bude niesť v znamení podpory strategických projektov a regionálneho rozvoja. Zameria sa na oblasti, ktoré dokážu prepojiť tradície s modernými riešeniami.

„V stredu 25. marca sa pozornosť presúva na okresy s výrazným inovačným potenciálom a silným zázemím vidieckych oblastí,“ uvádza v oficiálnom vyjadrení Tlačový odbor Úradu vlády SR k plánovanému programu.

Podpora pre novozámocký vidiek aj priemysel

Pre okres Nové Zámky predstavuje zajtrajšie výjazdové rokovanie vlády SR kľúčový moment pre ďalší rozvoj. Región, ktorý je historicky známy svojím silným poľnohospodárskym charakterom, v posledných rokoch zažíva aj postupný rozvoj priemyslu.

Pripravované investície majú tento trend reflektovať. Štátne financie budú podľa vládnych materiálov smerovať predovšetkým do podpory lokálnej zamestnanosti a komplexného rozvoja jednotlivých obcí v okrese.

„Jednotlivé investície podporia rozvoj verejných služieb, strategických projektov a miestnych iniciatív, pričom osobitný dôraz sa kladie na potenciál rastu vidieka a agroturizmu,“ spresňuje ďalej Tlačový odbor SR. Pre oba spomínané okresy kabinet v rámci svojho programu vyčlení celkovo 2,5 milióna eur.

Nitra ako prirodzené centrum

Z finančného balíka, ktorý prinesie výjazdové rokovanie vlády SR, bude čerpať aj susedný nitriansky región. V tomto prípade budú investície cielené na projekty s celoslovenským významom.

Prioritou pre okres Nitra je rozvoj vzdelávania, podpora inovácií a moderného priemyslu. Vláda si od týchto krokov sľubuje ďalšie posilnenie postavenia Nitry ako prirodzeného centra celého regiónu.

Presné rozdelenie finančných prostriedkov a zoznam konkrétnych podporených obcí a projektov v okrese Nové Zámky bude známy bezprostredne po tom, ako sa skončí zajtrajšie výjazdové rokovanie vlády SR.

Článok budeme aktualizovať o konkrétne podporené projekty po skončení rokovania vlády.

ćlánok Vláda zajtra rozdelí milióny eur: Okres Nové Zámky čakajú nové investičné impulzy sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Vláda Slovenskej republiky prichádza do nášho regiónu s novinkou. Po prvý raz sa výjazdové rokovanie vlády uskutoční v dvojdňovom formáte. V hľadáčiku ministrov nebudú len okolité mestá, ale dôležitý priestor v agende dostane vo svojom bloku aj strategický rozvoj okresu Nové Zámky.

Kabinet mieri do regiónu, ktorý predstavuje chrbtovú kosť slovenskej poľnohospodárskej produkcie a dôležitý logistický uzol.

Ako informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády Slovenskej republiky, vôbec prvé dvojdňové výjazdové rokovanie vlády v Nitrianskom kraji je rozdelené do dvoch obcí, ktoré symbolicky odrážajú charakter tohto strategického územia.

Dva dni, dve lokality a päť okresov

Vládny kabinet odštartuje svoj program v utorok 24. marca 2026 v obci Hronské Kľačany. Prvý deň bude venovaný agende a rozvoju okresov Komárno, Levice a Šaľa. Úrad vlády túto lokalitu opisuje ako typickú obec Podunajskej nížiny s „dlhodobou poľnohospodárskou tradíciou, stabilným vidieckym zázemím a potenciálom rozvoja v oblasti agropotravinárstva a lokálnej ekonomiky.“

Pre obyvateľov nášho okresu bude kľúčovým dňom streda 25. marca 2026. Ministri sa presunú do Veľkého Zálužia, pričom ich rokovanie sa plne sústredí na okresy Nitra a Nové Zámky.

Veľké Zálužie je podľa vládnych materiálov príkladom dynamicky sa rozvíjajúcej obce s rastúcim počtom obyvateľov a silným prepojením na hospodárske centrum regiónu.

Nové Zámky ako kľúčový uzol

Očakávané výjazdové rokovanie vlády v Nitrianskom kraji upriami pozornosť na špecifiká piatich dotknutých okresov, ktoré združujú 14 miest, 253 obcí a približne 575-tisíc obyvateľov. Vláda vo svojom stanovisku vyzdvihuje, že tento región „predstavuje dlhodobo funkčný a prirodzený príklad pokojného spolužitia, vzájomného rešpektu a spolupráce rôznych jazykových a kultúrnych komunít.“

Podiel maďarskej národnostnej menšiny v južných okresoch sa pritom stabilne pohybuje na úrovni 20 až 35 percent.

Úrad vlády SR pred zasadnutím pripomína strategický význam tohto územia: „Podunajský región… patrí k najvýznamnejším oblastiam Slovenska – nielen z hľadiska hospodárstva a poľnohospodárstva, ale aj strategických prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva.“

Vládne materiály priamo zdôrazňujú aj pozíciu Nových Zámkov. „Nitra ako kolíska slovenskej štátnosti patrí medzi najstaršie sídla v krajine, Komárno tvorí významnú bránu na Dunaji a centrum cezhraničnej spolupráce, a Nové Zámky sú kľúčovým dopravným a logistickým uzlom južného Slovenska. Podunajský región je zároveň miestom bohatého kultúrneho života – od folklóru a vinohradníckych tradícií po moderné kultúrne centrá a podujatia, ktoré spájajú slovenskú a maďarskú komunitu,“ informuje Úrad vlády.

Priemysel a mega-investícia v Šuranoch

Okrem poľnohospodárstva a kultúrneho života bude témou aj hospodárska transformácia. Podunajsko dnes spája tradíciu s moderným priemyslom. Silné poľnohospodárske zázemie v okrese Nové Zámky sa tu dopĺňa s rozvinutým chemickým priemyslom v Šali, jadrovou energetikou v Mochovciach a automobilovou výrobou pri Nitre.

Priemyselné a energetické aktivity v Leviciach spolu s logistikou a dopravou v Komárne a Nových Zámkoch vytvárajú stabilný ekonomický základ regiónu.

Vláda v súvislosti s naším okresom spomína aj zásadný míľnik pre blízku budúcnosť. „Významným impulzom pre budúci rozvoj je pripravovaný priemyselný projekt v okolí Šurian, jedna z najväčších investícií na Slovensku, ktorá posilní transformáciu regiónu smerom k modernému priemyslu a inováciám,“ konštatuje Úrad vlády.

Aj vďaka týmto pilierom hospodárstva sa miera evidovanej nezamestnanosti v regióne pohybuje na úrovni okolo 3,5 až štyroch percent, čo radí kraj k oblastiam s nízkou nezamestnanosťou.

ćlánok Výjazdové rokovanie vlády bude mať prvýkrát nový formát. Témou budú aj Nové Zámky a investícia v Šuranoch sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Pre spravodajský portál Som Novozámčan komentuje predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík. Komentár nebol redačne upravený.

Sú témy, o ktorých sa nehovorí ľahko. No práve o nich je potrebné hovoriť najviac. Starostlivosť o ľudí v závere života – či už ide o seniorov, onkologických pacientov alebo ťažko choré deti, je zrkadlom vyspelosti spoločnosti.

Mobilný hospic Nezábudka pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch je príkladom projektu, ktorý si zaslúži úctu a podporu celej spoločnosti.

Vôľa pomáhať

Už rok dokazuje, že aj v našom regióne existuje obrovská vôľa pomáhať. Tím lekárov a sestier, vďaka ktorým vznikol tento hospic, začínal v skromných podmienkach bez vlastného auta, bez technického zázemia, často s nasadením nad rámec pracovných povinností.

O to viac si vážim, že vedenie nemocnice nezostalo bokom. Podarilo sa im spoločne získať financie na nové vozidlo a vybavenie. Je to krok, ktorý zlepší podmienky zdravotníkov a zároveň zvýši dostupnosť tejto služby pre pacientov v regióne.

Takéto služby pomáhajú stabilizovať celý zdravotný systém. Znižujú počet hospitalizácií či výjazdov záchrannej služby. Predovšetkým však prinášajú ľudský rozmer do situácií, kde medicína už nedokáže ponúknuť liečbu, ale môže ponúknuť starostlivosť.

Zároveň však musíme otvorene povedať, že paliatívna starostlivosť na Slovensku stále potrebuje systémové riešenia. A tie neprídu samé.

Verejná správa

Aj preto ako Nitriansky samosprávny kraj dlhodobo zdôrazňujeme, že zdravotníctvo a sociálne služby musia byť jednou z priorít verejnej správy. Našou ambíciou nie je len reagovať na aktuálne potreby, ale vytvárať systémové riešenia, ktoré budú slúžiť obyvateľom celého regiónu.

Jedným z najvýznamnejších projektov, na ktorom už niekoľko mesiacov intenzívne pracujeme, je vybudovanie prvého „kamenného“ detského hospicu na Slovensku.

V areáli Zariadenia sociálnych služieb Borinka v Nitre chceme vytvoriť miesto, ktoré spojí odbornú paliatívnu starostlivosť s rešpektom, blízkosťou a porozumením. Nebude to len stavba. Ide o záväzok.

Záväzok vytvoriť dôstojné podmienky pre deti so život limitujúcimi diagnózami a ich rodiny. Záväzok povedať rodičom, že na to nie sú sami. A záväzok, že župa dokáže spájať odbornú starostlivosť s ľudskosťou.

Mobilný hospic v Nových Zámkoch či nami pripravovaný detský hospic v Nitre spája spoločná myšlienka – že aj v najťažších momentoch má mať človek nárok na dôstojnosť, odbornosť a  ľudský prístup. Som presvedčený, že práve takto má vyzerať moderná a citlivá verejná politika.

ćlánok Becík pre Som Novozámčan: Dôstojnosť až do poslednej chvíle sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Dlhotrvajúci konflikt medzi primátorom mesta Šurany a bývalým poslancom Národnej rady SR smeruje k súdnej dohre. Marcel Filaga ohlásil priamo na dnešnom zasadnutí mestského zastupiteľstva radikálny krok. Na Okresný súd Zvolen bola podaná žaloba na ochranu osobnosti, v ktorej primátor od Miroslava Suju požaduje verejné ospravedlnenie a finančnú kompenzáciu.

Spor sa týka série videí, ktoré Miroslav Suja dlhodobo zverejňuje a šíri prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti Facebook.

Primátor Šurian vysvetľuje, že podnetom pre tento právny krok boli podľa neho „vyslovené klamstvá, konšpirácie, zastrašovanie a hrubé osočovanie“ jeho osoby.

„Táto cielená kampaň voči mne a slovné útoky Miroslava Suju vyvolali v Šuranoch vlnu agresie, vyhrážok a strachu, čo postihlo aj mojich najbližších,“ povedal Filaga.

Žaloba na ochranu osobnosti

Z tohto dôvodu sa rozhodol brániť súdnou cestou. „Za dlhotrvajúcu bezprecedentnú diskreditačnú kampaň voči mojej osobe som v týchto dňoch podal žalobu na ochranu osobnosti voči bývalému poslancovi NR SR Miroslavovi Sujovi,“ informoval Marcel Filaga verejnosť a mestských poslancov na dnešnom zastupiteľstve, pričom dodal, že konanie žalovaného podľa neho veľmi vážne až nezvratne poškodilo jeho dobré meno.

K žalobe sa pripojila aj zástupkyňa primátora Miroslava Záhoráková a poslanci Miroslav Žvach a Dušan Rampašek, ktorí to oznámili tiež na zastupiteľstve.

Predmetom sporu sú konkrétne vyjadrenia zverejnené vo videách. Žaloba na ochranu osobnosti tieto obvinenia priamo cituje a žiada za ne ospravedlnenie.

„Marcel Filaga dal zmanipulovať súťaž v prospech vybraných firiem,“ uvádza sa v predloženom súdnom spise ako jeden z výrokov bývalého poslanca. Žaloba ďalej poukazuje na obvinenia z údajného zákulisného ovplyvňovania hlasovaní v mestskom zastupiteľstve. „Ovplyvňoval ostatných poslancov v prospech hlasovania,“ cituje dokument slová Miroslava Suju.

Podľa textu žaloby odzneli vo videách aj tvrdenia o sprisahaní pri štátnych dotáciách. „Informácie prezentované v tomto videu jednoznačne vrhajú tieň podozrenia na zámer vylákať dotáciu vo výške 150 miliónov pánom Bočekom v spolupráci s komplicom Filagom,“ cituje sa v návrhu na začatie súdneho konania výrok Miroslava Suju.

Lži a zavádzanie, tvrdí Filaga

Spis zachytáva podľa Filagu aj priame osobné útoky na neho a jeho kolegov. Marcel Filaga tieto obvinenia v plnom rozsahu odmieta a označuje ich za absolútne lži a zavádzanie.

„Odmietam akékoľvek podsúvanie informácií o tom, že by som vyvíjal nátlak na poslancov alebo si kupoval ich priazeň. Každý poslanec hlasuje slobodne podľa svojho svedomia,“ povedal.

Spájanie svojej osoby s rôznymi podnikateľskými subjektmi v rámci údajného komplotu okolo strategickej investície v Šuranoch považuje za „čistú demagógiu“. „Procesy sú elektronické, transparentné a pod kontrolou externých spoločností,“ dodáva.

Ospravedlnenie a stotisíc eur

Žaloba na ochranu osobnosti obsahuje presne definované požiadavky. Primátor žiada, aby súd uložil Miroslavovi Sujovi povinnosť upustiť od ďalšieho rozširovania nepravdivých údajov. Zároveň požaduje, aby žalovaný uverejnil na svojom facebookovom profile text s verejným ospravedlnením, ktorý tam musí zostať zverejnený po dobu 90 dní.

Súčasťou je aj finančná sankcia – požiadavka na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur, ktorú by mal žalovaný vyplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa štatutára mesta má každá kampaň svoje mantinely. „Sloboda slova končí tam, kde sa začína úmyselné poškodzovanie mena a šírenie nenávisti,“ upozorňuje primátor.

„Verím, že pravda sa ukáže tam, kde majú fakty väčšiu váhu ako krik – na súde,“ vysvetľuje Filaga podanie žaloby.

Miroslava Suju sme požiadali o vyjadrenie.

ćlánok Sujove slovné útoky vyvolali v Šuranoch vlnu agresie, tvrdí Filaga. Primátor podal žalobu, žiada ospravedlnenie a stotisíc eur sa prvý objavil na Som Novozámčan.

Nové Zámky sa v sobotu 21. februára pripoja k spomienkovým akciám po celom Slovensku. Uplynie osem rokov od chvíle, kedy brutálna vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice otriasla krajinou.

Dnes si Slovensko pripomenie smutné výročie jednej z najtemnejších udalostí v novodobej histórii štátu. V rodinnom dome vo Veľkej Mači boli 21. februára 2018 zavraždení investigatívny novinár portálu Aktuality.sk Ján Kuciak a jeho snúbenica, archeologička Martina Kušnírová.

Na túto udalosť reagujú aj občianske iniciatívy v regiónoch. V Nových Zámkoch organizuje lokálna iniciatíva FORUM NZ spomienkové stretnutie pod názvom 8 rokov bez Jána a Martiny. Podujatie sa uskutoční v sobotu 21. februára 2026 o 17:00 hod. na Hlavnom námestí.

„Pred ôsmimi rokmi bolo na Slovensku vytvorené prostredie, v ktorom mohol byť zavraždený 27-ročný investigatívny novinár Ján Kuciak za svoju prácu. Spolu s ním bola zavraždená aj jeho snúbenica, 27-ročná archeologička Martina Kušnírová,“ uvádzajú FORUM NZ.

Zhromaždenie má byť podľa ich slov pokojné, dôstojné, ale zároveň vytrvalé. „Pravda a spravodlivosť nesmú byť prázdne slová,“ tvrdia organizátori.

„Príďte si uctiť pamiatku Jána a Martiny. Príďte vyjadriť, že nám záleží na slušnom, bezpečnom a spravodlivom Slovensku – krajine, kde sa za pravdu neplatí životom,“ dodávajú organizátori.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 vyvolala na Slovensku masové protesty. „Nezabúdame. Trváme na spravodlivosti,“ uzatvárajú svoje vyhlásenie organizátori z FORUM NZ.

ćlánok Osem rokov po vražde. Nové Zámky si uctia pamiatku zavraždeného novinára a jeho snúbenice sa prvý objavil na Som Novozámčan.