ROZHOVOR: Učil sa od svetových legiend, dnes rúca bariéry v Nových Zámkoch. Gitarový virtuóz Adam Svitač o unikátnom festivale

Adam Svitač. FOTO: archív Adama Svitača Uznávaný gitarový virtuóz Adam Svitač sa vracia do Nových Zámkov, aby domácemu publiku opäť dokázal, že vážna hudba nemusí byť vôbec odmeraná. V exkluzívnom rozhovore prezrádza, čo si odniesol od najväčších majstrov klasickej gitary, prečo je pre neho koncertovanie v našom meste srdcovou záležitosťou a aké hudobné prekvapenia prinesie druhý ročník unikátneho festivalu pod holým nebom. Po vlaňajšom úspešnom debute sa do historického zákutia Františkánskej záhrady vracia komorná klasická hudba v podaní popredných domácich aj medzinárodných interpretov. Druhý ročník festivalu s názvom „Čo ešte neodznelo? II“ ponúkne poslucháčom intímnu atmosféru pod holým nebom, búranie bariér medzi pódiom a publikom a mimoriadne pestrú dramaturgiu, v ktorej kľúčovú rolu zohráva klasická gitara. Za celým projektom stojí uznávaný gitarový virtuóz a pedagóg Adam Svitač. Finalista viacerých prestížnych európskych súťaží zbieral skúsenosti počas štúdií v Španielsku i na majstrovských kurzoch u legiend ako Leo Brouwer či Sergio Assad. Dnes po úspešnom ukončení doktorandského štúdia odovzdáva svoje skúsenosti nastupujúcej generácii ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a zároveň na ZUŠ priamo v Nových Zámkoch, ku ktorým má silné osobné i rodinné puto. V rozhovore pre Som Novozámčan nám Adam Svitač prezradil, prečo sa do Nových Zámkov tak rád vracia, ako vznikla medzinárodná spolupráca so slovinským skladateľom a gitaristom Nejcom Kuharom, čo preňho znamenali stretnutia so svetovými majstrami gitary a na aké unikátne hudobné večery sa môžeme tento rok tešiť. 1. Do Nových Zámkov sa vraciate koncertovať opäť. Ako vnímate tunajšie publikum a špecifickú atmosféru Františkánskej záhrady, kde sa Komorný festival 2026 koná? Nové Zámky sú pre mňa špecifické aj tým, že som vyrastal neďaleko a ako dieťa som tu mal rodinu, takže som tu trávil veľa času. Preto je pre mňa vždy trochu iné hrať v tomto prostredí než kdekoľvek inde. Zároveň sa mi už pri prvom ročníku festivalu minulý rok potvrdilo, že si tunajšie publikum nachádza cestu aj ku komornej hudbe a programom, ktoré nie sú úplne tradičné. Pri prvom koncerte s Mucha Quartetom sme boli dokonca zaskočení, koľko ľudí prišlo – museli sme dodatočne zháňať stoličky. Františkánska záhrada má navyše krásnu atmosféru. Je to priestor, kde sa trochu stráca bariéra medzi pódiom a publikom. Práve to je jedna z myšlienok festivalu: priniesť kvalitnú komornú hudbu do prostredia, v ktorom sa pri nej ľudia môžu cítiť prirodzene. 2. Na festivale vás čakajú hneď tri vystúpenia. V čom budú jednotlivé večery pre diváka odlišné a na ktorý z nich sa tešíte najviac? Každý z týchto koncertov ukazuje gitaru v úplne inom kontexte. Na prvom koncerte s Moyzesovým kvartetom, ktoré je podľa mňa už legendárnym slovenským ansámblom, zaznejú skladby pre gitaru a sláčikové kvarteto. Teší ma, že v programe budú aj diela tunajších skladateľov Terezy Jaďuďovej a Ľuboša Bernátha, ktorých hudbu poznajú poslucháči aj v zahraničí. Zároveň som rád, že môžem uviesť aj skladbu 3. list otcovi od môjho priateľa z Čiech, skladateľa Lukáša Sommera. Pôjde teda o program, ktorý spojí gitaru so sláčikovým kvartetom a zároveň predstaví súčasnú hudbu v širšom stredoeurópskom kontexte. Druhý koncert nás zavedie do obdobia biedermeieru, približne do rokov 1815 až 1848. Hummelova hudba tu predstavuje svet viacerých dobových virtuózov, ktorí spolu hrávali v záhradách Schönbrunnu vo Viedni. Niektoré pasáže na mieste improvizovali, neskôr ich zapísali do nôt a dnes ich môžeme opäť hrať. Okrem Johanna Nepomuka Hummela boli s týmto prostredím spojení napríklad huslista Joseph Mayseder či gitarista Mauro Giuliani. Adam Svitač. FOTO: archív Adama Svitača Koncert bude navyše obohatený o krátku diskusiu so známou slovenskou muzikologičkou Ľudmilou Michalkovou, ktorá s nami bude medzi jednotlivými skladbami viesť rozhovory a približovať nám hudbu aj spoločenské prostredie tejto doby. Tretí koncert s Nejcom Kuharom bude venovaný hudbe Johanna Kaspara Mertza. Tá je mi veľmi blízka aj preto, že Mertz sa narodil na Slovensku a napriek tomu, že pochádzal z nášho regiónu, dokázal svojou hudbou dobyť svet. Jeho tvorba je dodnes veľmi pôsobivá a zaslúži si, aby sme ju vnímali nielen ako historický repertoár, ale ako živú hudbu. Teším sa preto aj na spoluprácu s Nejcom, s ktorým uvedieme Mertzove gitarové duá. Ťažko si vybrať jeden koncert, pretože každý z nich som dramaturgicky pripravoval práve preto, že ma niečím priťahuje. Teším sa na rozmanitosť programov, na spoluprácu s výbornými hudobníkmi aj na to, že každý večer predstaví gitaru z inej perspektívy. 3. Pri gitarových duách sa 20. septembra predstavíte po boku slovinského gitaristu Nejca Kuhara. Ako vznikla táto medzinárodná spolupráca a ako sa vám spoločne ladí repertoár? S Nejcom sa poznáme už dlhšie z gitarového prostredia. Je nielen výborný gitarista, ale aj skladateľ, takže má veľmi zaujímavý pohľad na hudbu a prácu s partitúrou. Myšlienka pozvať ho do Nových Zámkov preto vznikla celkom prirodzene. Pre tento koncert sme si vybrali hudbu Johanna Kaspara Mertza. Jeho osobnosť je pre mňa mimoriadne zaujímavá aj tým, že sa narodil v Bratislave a neskôr sa stal jedným z významných predstaviteľov romantickej gitarovej literatúry. Chceme jeho hudbu predstaviť nie ako historickú kuriozitu, ale ako živý repertoár, ktorý má čo povedať aj dnešnému poslucháčovi. Hrať gitarové duo je navyše veľmi špecifické – dva rovnaké nástroje ponúkajú úplne iné možnosti vzájomného dialógu ako gitara v kombinácii so sláčikovými nástrojmi. 4. S hrou na gitare ste začali v 14 rokoch. Kedy ste si povedali, že sa hudbe chcete venovať naplno? Začínal som pomerne neskoro, až ako štrnásťročný, a spočiatku som určite nemal predstavu, že sa raz budem hudbou profesionálne živiť. O to intenzívnejšie ma však gitara začala postupne pohlcovať. Myslím, že rozhodnutie venovať sa jej naplno neprišlo v jednom konkrétnom okamihu. Bol to skôr proces – čím viac som spoznával repertoár, chodil na koncerty, stretával ďalších hudobníkov a neskôr začal študovať, tým menej som si vedel predstaviť, že by hudba nebola hlavnou súčasťou môjho života. 5. Študovali ste v Španielsku a absolvovali ste masterclassy u majstrov ako Leo Brouwer či Sergio Assad. Aká najcennejšia rada vám od týchto svetových mien utkvela v pamäti? Neviem, či by som dokázal vybrať jednu konkrétnu vetu alebo radu. Oveľa viac vo mne zostal spôsob, akým títo ľudia premýšľajú o hudbe. Keď sa človek stretne s osobnosťami, ako sú Leo Brouwer alebo Sergio Assad, uvedomí si, že technická dokonalosť je iba prostriedok. V konečnom dôsledku ide o hudobnú myšlienku, charakter, farbu zvuku a o to, či interpret dokáže poslucháčovi niečo odovzdať. Toto vedomie ma ovplyvnilo asi viac než akákoľvek jedna konkrétna rada. 6. Ste finalistom viacerých medzinárodných súťaží po celej Európe. Ako hodnotíte úroveň slovenskej klasickej gitary v porovnaní so svetovou konkurenciou? Na Slovensku máme veľmi dobrých gitaristov aj pedagógov a určite sa nemusíme pozerať na zahraničie s pocitom, že tam automaticky vzniká niečo kvalitnejšie. Rozdiel podľa mňa vidím skôr v prostredí a možnostiach. V krajinách so silnou gitarovou tradíciou existuje oveľa väčšia sieť festivalov, súťaží, gitarových katedier a kontaktov medzi interpretmi, skladateľmi a vydavateľstvami. Preto si myslím, že našou úlohou nie je iba vychovávať dobrých hráčov, ale postupne budovať aj toto prostredie. Aj preto ma zaujíma organizovanie koncertov, vznik nového repertoáru či spolupráca so slovenskými skladateľmi. 7. Po úspešnom ukončení doktorandského štúdia pôsobíte na VŠMU ako pedagóg. Zmenil sa váš pohľad na hudbu a interpretáciu, odkedy ste sa postavili aj na túto stranu vzdelávacieho procesu? Pedagogike sa venujem nielen na VŠMU, ale zároveň učím hru na gitare aj na ZUŠ v Nových Zámkoch, takže mám možnosť pracovať so študentmi rôzneho veku a na rôznych stupňoch hudobného vzdelávania. Určite to zmenilo aj môj vlastný pohľad na interpretáciu. Keď človek hrá sám, veľa vecí robí intuitívne a nemusí ich nevyhnutne pomenovať. Keď však máte niečo vysvetliť druhému človeku, musíte oveľa presnejšie premýšľať nad tým, prečo určitú frázu hráte práve takto, ako tvoríte zvuk alebo ako pri hre pracujete s telom. Pedagogická práca ma preto núti neustále prehodnocovať aj moje vlastné hranie. Zároveň mi pripomína, že každý študent je iný a potrebuje individuálny prístup. Nestačí odovzdať technické riešenie – dôležité je pomôcť študentovi pochopiť hudobnú myšlienku a nájsť spôsob, ako ju prirodzene vyjadriť. Program festivalu „Čo ešte neodznelo? II“ (Františkánska záhrada): 5. september o 19:30 – Mucha Quartet a Adam Svitač 12. september o 19:30 – Serenády J. N. Hummela (Ľudmila Michalková, Lucia Balalová, Albín Blaho, Juraj Tomka, Maroš Klátik, Adam Svitač) 20. september o 18:30 – Gitarové duá J. K. Mertza (Nejc Kuhar /SLO/, Adam Svitač) 5. október o 18:30 – Moyzesovo kvarteto Vstupné na všetky koncerty je dobrovoľné.