Robert Vano, rodák z Nových Zámkov, prešiel dramatickou cestou z komunistického Československa až na vrchol svetovej módnej fotografie. Ako sa mu podarilo utiecť, presadiť sa v New Yorku a stať sa legendou čiernobielej fotografie? Odhaľujeme jeho príbeh plný odvahy, talentu a jedinečného pohľadu na krásu.
Robert Vano, rodák z Nových Zámkov, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasnej módnej fotografie. Narodil sa v roku 1948 a po maturite v roku 1967 sa rozhodol opustiť Československo, aby si splnil svoj sen o umeleckej kariére. „Vtedy neexistoval internet, neexistovala možnosť cestovať len tak. Ak som chcel robiť to, čo som chcel, musel som odísť tam, kde to bolo možné,“ spomína Vano.
Spolu s priateľom podnikli nebezpečnú cestu cez Maďarsko, Juhosláviu a Taliansko, pričom veľkú časť cesty prešli pešo alebo stopom. „Mysleli sme si, že umierajú iba starí ľudia. Našťastie sme mali šťastie,“ dodáva. V utečeneckom tábore financovanom Spojenými štátmi dostal po niekoľkých mesiacoch možnosť vycestovať do Ameriky, kde ho prijala rodina z Filadelfie.
Útek z Československa
Po príchode do USA sa Vano musel rýchlo prispôsobiť novému prostrediu a naučiť sa jazyk. „Anglicky som nevedel, vedel som len dve slová – ‚Yellow Submarine‘. Američania povedali, že to stačí, a zvyšok sa naučím,“ spomína s humorom. Napriek počiatočným ťažkostiam sa čoskoro dostal do sveta módy, kde začal ako asistent fotografov. Pracoval s najlepšími v odbore a postupne sa vypracoval na uznávaného módneho fotografa.
Počas svojej kariéry pôsobil v metropolách ako New York, Paríž a Miláno, kde získaval skúsenosti v oblasti módnej fotografie. V priebehu osemdesiatych rokov sa etabloval ako samostatný fotograf a jeho tvorba sa začala objavovať v prestížnych periodikách, vrátane Vogue, Elle a Harper’s Bazaar. V roku 2010 bol ocenený Európskou cenou Trebbia za svoj významný prínos k umeleckej sfére, čím sa jeho meno natrvalo zapísalo medzi elitu módnej fotografie.
Unikátna fotografia
Vano sa preslávil predovšetkým čiernobielou fotografiou, pričom sa špecializuje na portréty a akty. Sám zdôrazňuje, že jeho prioritou je využívanie prirodzeného denného svetla, ktoré považuje za najautentickejší zdroj osvetlenia. „Fotografia existovala dávno pred elektrickým osvetlením, a preto sa snažím zachovať jej pôvodnú esenciu. Blýska sa len vtedy, keď sú bohovia nahnevaní,“ vysvetľuje. Jeho prístup spočíva v hľadaní rovnováhy medzi technickou jednoduchosťou a umeleckou hodnotou, čím vytvára nadčasové snímky.
Okrem technickej stránky sa zameriava aj na emócie a autenticitu. „Fotografovanie je viac než len stlačenie spúšte. Je to o tom, ako sa ľudia pri fotení cítia, o príbehu, ktorý rozprávate obrazom,“ hovorí. Práve jeho cit pre detail a schopnosť zachytiť dušu fotografovaného subjektu robí jeho prácu jedinečnou.
Aj keď digitálna fotografia dominuje súčasnému trhu, Vano zostáva verný analógovému prístupu. V umeleckej tvorbe využíva raritnú techniku platinotypie, ktorá umožňuje mimoriadne trvácne výtlačky s jedinečným vizuálnym podaním. „Keď nájdete fotku svojej prababičky na povale, aj po desiatkach rokov vyzerá rovnako. To isté chcem dosiahnuť svojou prácou,“ dodáva. Táto technika si vyžaduje špecifický chemický proces a materiály, ktoré sú v súčasnosti dostupné len v obmedzenom množstve, čo robí jeho prácu ešte exkluzívnejšou.
Spolupráca s módnym priemyslom
V priebehu rokov spolupracoval s poprednými módnymi ikonami, hercami a spevákmi, pričom jeho diela definovali estetiku mnohých prestížnych kampaní. Napriek tomu, že bol v kontakte s globálnymi celebritami, vníma svoju prácu racionálne. „Ľudia si myslia, že sme priatelia, ale realita je iná. Oni potrebujú, aby ich niekto odfotil, ja viem, že to urobím. Hotovo. Každý ide svojou cestou,“ priznáva. Tento profesionálny odstup mu umožnil udržať si nezávislosť a sústrediť sa na čistotu umeleckého výrazu.
Hoci módny priemysel prešiel za posledné desaťročia dramatickými premenami, Vano tvrdí, že jeho fundamentálna štruktúra zostáva stabilná. „Módna fotografia je cyklický svet, kde asistenti neskôr nahradia svojich mentorov. Základy zostávajú nezmenené, menia sa len estetické trendy a technologické inovácie,“ konštatuje. Táto generačná kontinuita podľa neho zaisťuje dlhodobú relevanciu tohto odvetvia.
Návrat domov
Po dlhoročnom pôsobení v zahraničí sa Robert Vano vrátil do rodných Nových Zámkov, kde v roku 2022 organizoval fotografický workshop. Toto podujatie prilákalo početnú skupinu profesionálnych i amatérskych fotografov, ktorí mali možnosť osvojiť si jeho metódy a estetické princípy. Súčasťou programu bola teoretická časť venovaná filozofii fotografie, ako aj praktická časť, kde si účastníci mohli vyskúšať prácu s modelmi v prirodzenom osvetlení.
„Fotografia nie je len technický proces, je to aj forma osobného výrazu. Musíte cítiť, čo robíte, a dať do toho kúsok seba,“ zdôrazňuje Vano. Jeho workshopy sú nielen príležitosťou na zdokonalenie fotografických schopností, ale aj na reflexiu vlastného umeleckého prístupu. Jeho pedagogická činnosť sa zameriava na podporu mladých talentov, ktorí sa snažia preniknúť do sveta profesionálnej fotografie.
Aj vo svojich sedemdesiatich rokoch zostáva Vano aktívnym umelcom, ktorý neustále experimentuje s novými technikami a materiálmi. Jeho životný príbeh je dôkazom, že vášeň pre umenie nie je obmedzená vekom ani geografickými hranicami. Svojou tvorbou a filozofiou inšpiruje novú generáciu fotografov, ktorým odkazuje jedno zásadné posolstvo: autenticita a úprimnosť sú najcennejšími atribútmi každého umelca. Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie.
Komentáre