Prvé falšovanie peňazí sa viaže už s ich vznikom – aj o tom je výstava Od mešca k bankomatu

Mnohí si pamätajú slovenské koruny, ktoré v roku 2009 nahradili eurá. Len na našom území sa však vystriedalo omnoho väčšie množstvo platidiel. Keď nahliadneme do minulosti, predchodcom mincí a bankoviek bol výmenný obchod. Viac o histórii peňazí sa môžete dozvedieť na novej výstave v Múzeu Jána Thaina.

Novozámocké múzeum predstavilo verejnosti vývoj a históriu peňazí prostredníctvom výstavy pod názvom Od mešca k bankomatu. Väčšina vystavovaných predmetov pochádza z Tekovského múzea v Leviciach. Niektoré exponáty však doplnil súkromný zberateľ, ale Múzeum Jána Thaina nedokladalo žiadne predmety.

Výstava cestuje po Slovensku

Výstava by sa dala nazvať aj putovnou. Predtým bola už v Komárne, Novej Bani aj v Leviciach. Viac nám o výstave povedal historik novších a najnovších dejín Pavol Rusnák: „V Nových Zámkoch ide celkovo už o piatu inštaláciu. Výstava vznikla z toho dôvodu, že Tekovské múzeum má bohatý numizmatický fond, ktorý chceli takýmto spôsobom prezentovať. Naše mesto teda nie je posledným výstaviskom.“



Múzeum nedávno organizovalo výstavu Hrady kráľa Mateja, ku ktorej bol aj sprievodný program. „K aktuálnej výstave nie je pripravený žiadny program pre deti. Viem, že k predošlej sme ho mali, ale to bolo z toho dôvodu, že sa konala v čase, keď sme organizovali aj Noc v múzeu,“ objasnil Pavol Rusnák.

Akým vývojom prešli peniaze? To vám ukáže nová výstava v múzeu

Výstava prezentujúca dejiny peňazí obsahuje veľa vzácnych a zaujímavých predmetov. Jej súčasťou je aj časť keltského pokladu z Levíc, ktorý zároveň patrí medzi najcennejšie nálezy.

„Keltský poklad je špeciálny levický typ zaujímavý v tom, že na jednej strane, kde je vyobrazenie jazdca s koňom, respektíve koňa, tak sa tam nachádza vryp. Nie je tam náhodou, ale preto, aby sa dalo rozoznať, že daná minca je kompletne strieborná a nie len postriebrená. Čiže už v takýchto ranných obdobiach hľadeli na to, aby sa peniaze nefalšovali,“ vysvetlil historik.

Falšovanie peňazí od nepamäti

Na území Uhorska sa tiež falšovali peniaze, už za obdobia prvých arpádovských panovníkov. „Koho pri falšovaní prichytili, dostal trest formou upálenia. Potom aj samotní panovníci do istej miery znižovali nominálnu hodnotu peňazí, teda devalvovali menu,“ vysvetľuje Pavol Rusnák.

„Keď nemali dostatok financií, tak po určitom čase všetky mince vyzbierali a nechali ich znovu vyraziť, no už s menším obsahom striebra. Takže takýmto spôsobom si finančne pomáhali,“ hovorí, „keďže peniaze potom neboli také hodnotné, ľudia radšej používali cudzie meny, napríklad viedenské fenigy, ktoré sú aj súčasťou výstavy. Túto situáciu neskôr vyriešil a dal do poriadku Karol Róbert. Čiže tu sa dostávame k tomu, že za aktuálnu hodnotu peňazí musí vždy niekto ručiť, ale dá sa to aj zneužiť,“ povedal Rusnák.

Existujú však aj platidlá, za ktoré nikto neručí. Patria medzi ne bitcoiny, ktoré nie sú peniazmi v pravom slova zmysle. „Samotná hodnota peňazí sa odvíja od toho, na koľko vie štát zaručiť jej hodnotu. Bitcoin je kryptomena a do jej hodnoty štát nemá žiadny zásah. A keďže štát to nevie zaručiť, tak preto bitcoin neustále rastie a klesá,“ priblížil Rusnák.



Historik v súvislosti s bitcoinom spomenul situáciu v Holandsku zo 17. storočia, ktorá môže byť podobná dnešnému vývoju kryptomien. „V tom období bola mánia s vyšľachtenými tulipánovými semiačkami, ktoré sa predávali za veľmi vysoké sumy. Nakoniec to celé padlo a niektorí ľudia prišli aj o svoje majetky, pretože zaplatili enormne veľa za semiačka. Teda bitcoin môže fungovať a mať istú hodnotu, ktorá je v spoločnosti prijatá, ale v tom momente, ako sa atmosféra zmení, hodnota sa rozplynie,“ povedal.

Papierové platidlá bez ochranných prvkov

Hodnota peňazí často závisela aj od materiálu, z ktorého boli mince vyrábané. Inak to však bolo pri papierových peniazoch.

„Keď si zoberieme napríklad obdobie Rákocziho povstania, tak vtedajšie medené mince práve tým, že boli medené, nemali až takú hodnotu. Keď sa zaviedli bankocetle (historické papierové platidlo, pozn. red.) tam už nešlo o samotnú hodnotu materiálu, z ktorého sú vyrazené. Ale v podstate textár ručil za určitú hodnotu tých peňazí,“ vyjadril sa Pavol Rusnák.

Materiál na výrobu peňazí sa menil, hlavne preto, aby bolo vždy ťažšie a ťažšie falzifikovať ho. Prvé papierové peniaze dokonca nemali žiadny ochranný prvok.

„Bankocetle boli prvé obyčajné bankovky bez akýchkoľvek ochranných známok. V tých časoch boli zárukou ochrany bankoviek tlačiarne, ktorých bolo málo, lebo nie všetky mali licenciu na tvorbu bankocetlí. Lenže keď už bola tlač dostupnejšia, tak sa to prejavilo aj na materiáloch. Teda keď tlač je prístupnejšia, práve materiál musí byť menej dostupný,“ objasnil Rusnák.

Čím väčší peniaz, tým vyššia hodnota

Možno by vás po vzhliadnutí výstavy prekvapila veľkosť predošlých papierových platidiel. Mnohé boli výrazne väčšie ako súčasné bankovky. Ale v tom období boli peňaženky oveľa väčšie. Od čoho závisela veľkosť platidla sme sa opýtali Pavla Rusnáka: „Veľkosť sa odvíjala od určitých praktických záležitostí, ako napríklad, čo potrebovali napísať na bankovku, aký veľký text tam potrebovali dať alebo prípadne nejaké ochranné známky,“ vysvetlil.

Od týchto kritérií sa odvíjala aj veľkosť mincí. Takto vzniklo aj dodnes zaužívané pravidlo, že čím sú mince a bankovky väčšie, tým majú aj vyššiu hodnotu.

(Pozn. red.: Výstava bola predĺžená do 3. augusta)