Kolokvium MUZAKT v Nových Zámkoch spojilo muzeológov zo Slovenska a z Maďarska. Desiaty ročník priniesol prednášky o dejinách vinohradníctva, výskume múmií či zániku topoľčianskeho pivovaru a komentovanú prehliadku výstavy.
Dňa 29. októbra sa v priestoroch novozámockého Regionálneho osvetového strediska stretli muzeológovia zo Slovenskej republiky a z Maďarska na X. ročníku medzinárodného odborného kolokvia MUZAKT. Organizátormi podujatia boli Múzeum Jána Thaina a Regionálne osvetové stredisko v Nových Zámkoch.
Kolokvium MUZAKT upevňuje spoluprácu múzejníkov
Na úvod pozdravil účastníkov podujatia riaditeľ múzea Mgr. Tomáš Bihari, ktorý vyzdvihol vo svojom príhovore hlavný cieľ akcie, ktorým je sprostredkovanie výsledkov odbornej práce, informácií, zručností, výskumov a v neposlednom rade upevnenie partnerskej spolupráce medzi kultúrnymi inštitúciami a múzejníkmi na oboch stranách hranice.
Na podujatí odzneli zaujímavé prednášky, dotýkajúce sa rôznych historických období a lokalít, ako aj analýzy výskumných prác.
Vinohradníctvo a vinárstvo vo Vyšehrade
Ako prvý vystúpil Péter Gróf z Magyar nemzeti múzeum/Mátyás király múzeuma Visegrád s prednáškou: „Da bibere! Daj sa mi napiť!“ O vinohradníckej a vinárskej kultúre Vyšehradu od doby rímskej po súčasnosť.
Z prednášky sme sa dozvedeli, že od 1. storočia sa na zásobovanie armády a vyššej triedy úradníkov Rímskej ríše, umiestnených v provincii Panónia, dovážalo víno zo Stredomoria. Klesajúci dovoz od 3. storočia možno vysvetliť rastúcou spotrebou panónskych vín.
Prednášajúci vo svojej prezentácii ukázal zaujímavé artefakty, ako napr. valcovité, rebrované úlomky hrdla amfory z vykopávok osady Lepence z 2. – 3. storočia.
Počas vykopávok neskororímskej pevnosti Gizellamajor sa našlo veľké množstvo rastlinných semien. Medzi prevažne obilnými semenami sa podarilo identifikovať aj hroznové semeno.
Toto je tiež známe z rímskej poľnohospodárskej literatúry (hrozno apiana) a možno ho považovať za identické so semenom žltého muškátu, ktoré je dodnes špecialitou.
Rozkvet kultúry hrozna a vína vo Visegráde možno spojiť s obdobím Anjouovcov, Žigmunda a Mateja. V kráľovskom paláci bolo objavených niekoľko vínnych pivníc a v studni z čias Žigmunda v palácovej záhrade sa našli hroznové jadierka, vetvičky a kúsky stoniek.
Jeden z ekonomických výsledkov Visegrádskeho kongresu z roku 1335, podpora uhorského diaľkového obchodu, mal pozitívny vplyv aj na vývoz uhorského vína.
Matej zrekonštruoval kráľovský palác v neskorogotickom a renesančnom štýle. Medzi okrasnými studňami, ktoré dal postaviť, podľa opisov v historických prameňoch tieklo počas väčších sviatkov z takzvanej „Studne múz“ červené a biele víno.
Pestovanie hrozna poznačila fyloxéra
Nemeckí osadníci prišli v prvej polovici 18. storočia do osady, ktorá bola po tureckých časoch vyľudnená. V horských oblastiach v dôsledku odlesňovania sa najvýznamnejšie stalo pestovanie hrozna a ovocia. Na mapách z 18. a 19. storočia sa na viacerých miestach nachádza termín „vinea“ pre vinicu alebo vinohrad.
V 19. storočí bola čoraz rozsiahlejšia produkcia hrozna a vína vo Visegráde zničená epidémiou fyloxéry, ktorá sa objavila v roku 1882.
Odvtedy sa objavili odolnejšie odrody hrozna pestované priamo, ako napríklad otelló, conkordia, nova a oportó. Víno z nich vyrobené bolo kyslé a malo nízky obsah alkoholu a bolo vhodné najmä na osobnú konzumáciu, nie na predaj.
Od múmií z Vácu po dejiny topoľčianskeho pivovaru
Nemenej zaujímavé boli aj ďalšie prednášky. Dr. Dóra Bobory z Vácu zaujala prítomných prednáškou „Aj múmie sú (boli) ľudia. Alebo čo nám hovoria barokové pramene z Vácu“. Hovorila o výskume zmumifikovaných telesných pozostatkov, ktoré sa našli vo vácskom podzemí.
Zánik topoľčianskeho pivovaru a jeho odzrkadlenie v aktivitách Tríbečského múzea priblížil Mgr. Ondrej Godál z Tríbečského múzea v Topoľčanoch.
Bettina Hlavács z Magyar nemzeti múzeum/Mátyás király múzeuma Visegrád priblížila v prednáške Pred 700 rokmi sa narodil kráľ Ľudovít Veľký prítomným nielen narodenie a osud kráľa Ľudovíta Veľkého, ale celkovo život ľudí v danom historickom období a rozvoj Vyšehradu a zároveň priblížila programy a spomienkové slávnosti v pamätnom roku múzea.
Do ďalekej minulosti zaviedla účastníkov kolokvia Gróhné Illes Ildikó z ostrihomského Duna Múzeumu, Gül Baba Türbéje Örökségvédö Alapítvány cez svoju prednášku nesúcu názov Džami v Ostrihome Veprechova veža / Miesto, kde sa vás dotkne história.
Komentovaná prehliadka výstavy o Nových Zámkoch
Súčasťou podujatia bola aj komentovaná prehliadka aktuálnej výstavy Nové Zámky v dlhom storočí v priestoroch múzea. Komentovanú prehliadku viedol autor výstavy, historik múzea Mgr. Pavol Rusnák.
