Výnimočný objav pri Šuranoch z druhého storočia. Odborníci hovoria o náleze európskeho významu

Nález z rímskeho tábora na území Industrial Parku Šurany. FOTO: MH Invest

Na mieste pripravovaného projektu Industrial Park v Šuranoch archeológovia priniesli ďalší unikátny objav. Našli pozostatky pochodového rímskeho tábora z druhej polovice 2. storočia (166 – 180 nášho letopočtu) z obdobia markomanských vojen za vlády Marca Aurélia. Nálezy nasvedčujú, že išlo o súboje medzi Germánmi a Rimanmi.

Rozsiahly výskumný projekt, vedený Archeologickým ústavom SAV v Nitre a financovaný spoločnosťou MH Invest, na tomto území začal ešte v marci roku 2025. Archeológom sa doposiaľ na preskúmanej ploche približne 150 hektárov podarilo objaviť mnoho zaujímavých fragmentov z obdobia praveku, včasnej doby dejinnej až po stredovek. 

V súčasnosti ide o novoobjavený poľný rímsky tábor, ktorý leží v južnej časti priemyselného parku. Ide o vôbec prvý tábor tohto druhu na Ponitrí. Zaberá plochu približne 7,4 hektára a jeho preskúmanie je už približne za polovicou. Odborníci tvrdia, že ide o nález celoeurópskeho rozmeru.

,,Vďaka realizácii projektu strategického priemyselného parku sa nám otvorila jedinečná príležitosť prakticky preskúmať celý rímsky pochodový tábor, čo je v európskom kontexte veľmi zriedkavé,” vyzdvihol riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Každodenné predmety, cennosti aj kusy legionárskej výzbroje

Z doterajšieho výskumu odborníci predpokladajú, že ide o tábor pre 500 až 600 ľudí. Tieto tábory boli dočasné, ale často ich vojaci využívali oveľa dlhšie. V ťažkých obdobiach vojen sa armáda stiahla za opevnený pohraničný systém Limes Romanus a na ďalší rok sa vrátila do tábora.

Nálezisko prekvapilo množstvom kostrových pozostatkov a 18 kompletnými kostrami. Telá boli bežne pohodené v priekope, studniach, objektoch či narýchlo vykopaných plytkých hroboch. Mnohé z nich vykazujú určitý stupeň násilnej smrti. ,,Identifikovali sme rôzne zlomeniny, sečné poranenia a rozbité hlavy,” dopĺňa vedúci člen tímu Michal Cheben.

Odkryté boli predmety každodennej potreby ako sú sekera, krájadlo, kotlík alebo hracia kocka. Pri pozostatkoch sa tiež našli početné súčasti rímskej vojenskej výstroje a výzbroje. ,,Napríklad kopije, hroty šípov, časti prilieb, segmentové aj šupinové brnenia, legionárske spony či typické vojenské sandále,”  približuje vedúci člen tímu Marek Vojteček.

Spomínané vojenské sandále caligae sú výnimočným nálezom. Ide o špecifickú obuv so železnými klincami na podrážkach, nájdenú pri kostre jedného z vojakov. ,,Je doslova zázrak vidieť pôvodnú obuv rímskeho vojaka a dokonca možnosť určiť jej veľkosť,” konštatuje Michal Cheben. Archeológovia dokonca prezradili, že sa topánky najčastejšie pohybujú vo veľkosti 42 až 44.

Sken typickej rímskej vojenskej obuvy caligae. FOTO: MH Invest

Medzi exkluzívnejšími nálezmi sú germánske kostené hrebene z oblasti Poľska z doby bronzovej a iné šperky z rozličných časových období. Ide napríklad o kostené korálky uložené do siedmich radov oddelenými kostennými oddeľovačmi. Zaujímavou je aj pozlátená rímska minca zhruba z roku 150, na ktorej je vyobrazená Diva Faustina.

Rôzne druhy šperkov z miesta rímskeho tábora. FOTO: Sarah Šipékyová

Náramník a kus z rímskej legionárskej prilby. FOTO: Sarah Šipékyová

,,Odoberajú sa vzorky z jednotlivých objektov. Analýza vie celkom dobre určiť, či bol objekt používaný v lete alebo v zime. Dokonca aj to, ako dlho sa využíval,” vysvetľuje Matej Ruttkay. ,,Dokážeme analyzovať aj to, či sa v nádobách nachádzala masť, mlieko či iné tekutiny,” dodáva.

Našli celú kostru koňa

Fascinujúcim archeologickým objavom je zachovaná kostra koňa z tohto obdobia nájdená v jednej zo studní. Podľa odborníkov ide o žrebca vo veku 3,5 až 4,5 roka. ,,Vieme o ňom povedať, že je to žrebec. Začali sa mu prerezávať bočné zuby, ktoré kobyly nemajú,” vysvetlila archeozoologička Hana Husárová.

Zachovaná kostra žrebca. FOTO: Sarah Šipékyová

Z pokročilej analýzy archeológovia zistili žrebcovu výšku a hmotnosť. Dokonca aj to, že žrebec v oblasti rebra prekonal zlomeninu. ,,Kone žijú v stádach a majú medzi sebou určitú hierarchiu. Častokrát tak medzi žrebcami dochádza k sporom, ktoré môžu viesť ku kopancom,“ dodáva Hana Husárová.  

Našlo sa aj deväť konských lebiek a viaceré pozostatky kôz či oviec. Ide o časti končatín ako je hlava alebo stehná. Vo väčšine prípadov slúžili tieto zvieratá ako zdroj potravy. 

Atypický pôdorys tábora

Väčšina doteraz známych rímskych táborov má pravidelný obdĺžnikový pôdorys. Tento sa však norme vymyká a je postavený nakrivo. Archeológovia predpokladajú, že sa rímski vojaci chceli vyhnúť bažinám, ktoré sa v okolí mohli nachádzať.

Pôdorys rímskeho vojenského tábora. FOTO: MH Invest

Ďalšou zvláštnosťou je aj umiestnenie samotného tábora. Z písomných historických prameňov sa dozvedáme, že sa rímske tábory bežne nachádzali v blízkosti riek či potokov. Zároveň sa stavali na vyvýšených miestach. Šuriansky tábor je však na rovine a ďaleko od akéhokoľvek vodného zdroja.

Výskumný tím sa domnieva, že išlo o strategický zámer. ,,Rimania mali špeciálne jednotky, ktoré sa infiltrovali do nepriateľských území, aby ich zmapovali. Boli to v podstate špióni. Tým pádom armáda vedela, kde sa má usídliť,“ vysvetľuje Michal Cheben.

Napriek tomu tábor obsahuje všetky charakteristické obranné prvky vrátane piatich brán. Tri z nich sa nachádzajú na južnej strane tábora, ďalšia z nich sa nachádza na severe. Okrem toho je tu aj klavikula, čiže špecifický vstup s polooblúkovitou priekopou a valom. Práve tento typ brány sa na území Slovenska podarilo identifikovať po prvý raz.

Pred každým vstupom Rimania strategicky vybudovali aj priekopy titulum. Keď sa kmene Germánov rozhodli tábor napadnúť, boli nútení ísť bokom, čím sa rozpadla ich formácia. Rímski vojaci tak vedeli na oslabenú germánsku družinu efektívnejšie zaútočiť.

Vo vnútri tábora výskumníci objavili približne 80 studní. Vysoký počet nálezov pravdepodobne vyplýva z toho, že vojaci nemali okamžitý prístup k vode. Tým pádom si zdroj museli nahradiť. ,,Studne však nefungovali naraz, ale v časových obdobiach podľa toho, ako sa tam vojaci vracali,” dodáva Cheben.

Nálezu tábora v Šuranoch predchádza objav prvého rímskeho tábora na Pohroní v Želiezovciach. Uvažuje sa, že možno práve tam písal rímsky cisár Marcus Aurélius svoje dielo Hovory k sebe.

Každý nález prechádza dôkladným procesom skúmania

Archeologický proces začína už na samotnom nálezisku. Archeológovia postupne odhaľujú a očisťujú získané fragmenty. Následne ich dôkladne zabalia a ešte v surovom stave sa transportujú do laboratórií.

,,Dôležitá je dôkladná dokumentácia. To zahŕňa fotografovanie nálezov, ich váženie a následná analýza materiálov, ktoré fragmenty obsahujú,” dopĺňa výskumník Viliam Mezey.

Krehké fragmenty uskladnené v chladiarniach. FOTO: Sarah Šipékyová

Mimoriadne citlivé nálezy sú v súčasnosti uložené v klimatizovaných depozitároch ústavu. Viaceré z nich sa pred uložením röntgenovali. Po splnení zákonných podmienok budú ďalej skúmané v špičkových zahraničných pracoviskách vrátane poľskej Poznani, Česka, Viedne, Nemecka a pravdepodobne aj Juhoafrickej republiky.

Výskum naďalej pokračuje

Pred odborníkmi stále stojí mnoho nezodpovedaných otázok. ,,Kto boli pochovaní ľudia? Aká bola príčina ich smrti? Prečo boli telá často hodené do hlbokých objektov v podobe zásobných jám či studní?”.

,,Akú úlohu zohrali choroby a akú bojové zranenia? Prečo sme našli množstvo na danú dobu vzácnych predmetov? Prečo sa v tom čase nestali predmetom lúpeží? Odpovede by mohli priniesť laboratórne analýzy a ďalší genetický a antropologický výskum,” hovorí Michal Cheben.  

V súlade s platnou legislatívou platí, že všetky nálezy sa od momentu objavenia stávajú majetkom štátu a sú dôsledne evidované a dokumentované. Krajský pamiatkový úrad v Nitre zároveň nad priebehom výskumu vykonáva priebežný štátny pamiatkový dohľad.