Najnovšia správa Svetovej meteorologickej organizácie hovorí jasnou rečou. Energetická nerovnováha Zeme láme rekordy, oceány sa otepľujú na bezprecedentnú úroveň a extrémne výkyvy počasia ohrozujú globálne zásoby potravín. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres situáciu dokonca po prvýkrát označil za núdzovú. Tieto globálne hrozby sa však nemusia riešiť iba za zatvorenými dverami svetových metropol. Environmentálne kolokvium ku Dňu Zeme, ktoré zorganizovalo mesto Šurany, dokázalo, že kvalitná a odborná diskusia o našej budúcnosti má svoje pevné miesto aj priamo v regiónoch.
Podujatie, ktoré sa konalo v piatok 24. apríla 2026, nieslo silné motto poukazujúce na to, že toto je naša planéta a inú jednoducho nemáme. Práve táto myšlienka rezonovala celým podujatím, do ktorého sa zapojili zástupcovia samospráv, študenti, seniori aj pedagógovia nielen zo Šurian, ale aj zo širokého okolia.
„Pri príprave nášho kolokvia sme sa pýtali samých seba, či sme si nepoložili príliš smelé ciele a či sa máme v tomto našom neveľkom meste postaviť zoči-voči celosvetovým obavám o prežitie ľudstva. Očakávame, že nás spoločné premýšľanie postupne privedie k reálnym činom. Najdôležitejšie je, že máme záujem. Záujem o to, v akom prostredí budeme žiť nielen my, ale aj naše deti a vnuci,“ povedal pre Som Novozámčan primátor Šurian Marcel Filaga.
Zrážka záujmov na európskej pôde
Regionálne kolokvium hostilo hlbokú diskusiu, ktorej ťažiskom bolo hľadanie prieniku medzi záchranou planéty a udržaním hospodárstva. Úlohy ambasádoriek sa zhostili žiačky miestnej Obchodnej akadémie Hanka Udvardyová a Zojka Zelenáková.
Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš prítomným stredoškolákom otvorene vysvetlil úskalia európskej legislatívy, kde „nie je jednoduché hľadať spoločné riešenia“. Podľa jeho slov environmentálna politika najčastejšie naráža na silné ekonomické záujmy.
„Spôsob, ktorým sa akoby realizovali tie klimatické ciele, prinášal negatívne ekonomické dopady a obava o ne prevažuje nad obavou z toho, že nám už dva týždne nezapršalo,“ uviedol Ondruš.
Mantrou európskeho hospodárstva sa podľa neho stala v prvom rade konkurencieschopnosť. Europoslanec zdôraznil nevyhnutnosť jasných priorít a kritizoval prístup, kedy sa ochrana prírody dostáva do úzadia pre snahu nadnárodných korporácií neustále zvyšovať svoje vlastné zisky.
„Ja dnes vidím záujem veľkých firiem, nadnárodných korporácií uchrániť alebo zvyšovať svoje zisky na úkor životného prostredia,“ upozornil priamo v diskusii. „Ja osobne nadradzujem ochranu životného prostredia nad zisky veľkých korporácií,“ dodal Ondruš.
Na dôležitosť európskej spolupráce nadviazal aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano. Ten prítomným zdôraznil, že Európska únia nie je len nejaký vzdialený Brusel, ale tvoria ju priamo občania v regiónoch.
„Mnohí sa domnievajú, že EÚ, to je niečo vzdialené. Ale to sme my, my všetci, aj vy tu, v tejto sále,“ povedal.
Súčasne ocenil dobrovoľnícku prácu zástupkyne primátora Miroslavy Zahorákovej, ktorá podľa jeho slov ide osobným príkladom v pomoci životnému prostrediu v meste a dosiaľ nevynechala ani jednu brigádu na úpravu verejných priestorov.
Moderné poľnohospodárstvo
Do odbornej debaty prispel svojím pohľadom aj Drahoslav Lančarič, prorektor pre vedu a výskum Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Zameral sa na mimoriadne dôležitú tému potravinových systémov a vysvetlil, že moderné poľnohospodárstvo dokáže kráčať ruka v ruke s udržateľnosťou.
„My ako inštitúcia dlhodobo reagujeme na všetky výzvy, ktoré nám umožňujú zmodernizovať náš kampus, teda znížiť napríklad energetickú náročnosť,“ uviedol Lančarič k zelenému smerovaniu univerzity.
Samotná univerzita už dlhodobo funguje ako inovatívna zelená inštitúcia a aktívne realizuje projekty, ktoré priamo reagujú na dopady klimatických zmien. Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva testovanie a vývoj plodín odolných voči budúcim extrémnym podmienkam.
„Máme vedecké centrum a fenotypovaciu linku, ktorá nám umožňuje vyvíjať klimaticky rezistentné odrody… toto môže naozaj pomôcť v budúcnosti zachovať výnosy konkrétnych plodín bez nutnosti extenzívneho, drahého a častokrát technicky náročného zavlažovania,“ vysvetlil prorektor význam výskumu pre prax.
Zároveň zdôraznil, že v otázkach ekologizácie výroby je dôležité hľadať rozumnú cestu, pretože „treba robiť evolúciu, a nie revolúciu“.
Od slov k činom
Zhodou všetkých diskutujúcich bolo, že zmena musí začať od konkrétnych krokov. Šurianska samospráva na kolokviu ukázala, že nezostáva iba pri slovách a vie preniesť teóriu do každodenného chodu mesta.
„Chcem sa pochváliť… že ako mesto za tie roky, čo som tu primátor a čo tu máme aj tento poslanecký zbor, o 300 ton odpadu menej sme vytvorili ako predtým, keď som nastúpil,“ vyčíslil Filaga.
K výsledkom prispel aj fakt, že sa zaviedol bezplatný podomový zber záhradného bioodpadu pre rodinné domy, čím sa občanom výrazne zjednodušila cesta k ekologickejšiemu fungovaniu.
Snaha o zdravšie životné prostredie je v Šuranoch viditeľná aj v uliciach. Pravidelne sa konajú brigády na čistenie rieky a upratovanie mesta, do ktorých sa zapája široká verejnosť.
Zeleň v meste
Samospráva postupne vysadila až 200 nových stromov a zaviedla prvky mobilnej zelene na rozpálených plochách, čím bojuje proti letným horúčavám v meste.
„Vidíte, že vieme témy uchopiť, vieme ich reálne aj pretaviť do niečoho. Zasadili sme aj tie stromy, aj keď do veľkých kvetináčov, ale takisto je to nejaká zeleň, ktorá pomáha tomu životnému prostrediu,“ povedal pre Som Novozámčan primátor Marcel Filaga.
„Naozaj to mesto, tá samospráva sa snaží byť šetrná voči tomu životnému prostrediu a v neposlednom rade byť aj príkladom,“ dodal.
Záver podujatia patril mladej generácii, pre ktorú sa celá táto iniciatíva organizuje. V sále zarezonovali predovšetkým konkrétne úspechy.
Za obrovský prínos k ekológii boli ocenené desiatky talentovaných žiakov z celého regiónu, ktorí dokázali v zberoch odovzdať tisíce kilogramov papiera na recykláciu, organizovali školské enviro-brigády, zapájali sa do výtvarných súťaží s tematikou vesmíru a Zeme, či skrášľovali areály svojich škôl vlastnoručnou výsadbou trvaliek a letničiek.
Šurianske kolokvium tak vyslalo jasný odkaz, že ak sa o problémoch odborne a otvorene diskutuje, mladí ľudia sú pripravení priložiť ruku k dielu.
