Vedúca pracoviska Národnej transfúznej služby: Krv sa nedá umelo nahradiť, a preto vie pomôcť len človek

Ilustračná snímka, foto: pixabay.com

Krv je nenahraditeľnou zložkou ľudského tela. Práve preto je táto červená tekutina veľmi vzácna a ešte vzácnejšie je jej darovanie. Čo všetko tento proces zahŕňa a ako by sme sa o našu krv mali starať, nám porozprávala vedúca pracoviska Národnej transfúznej služby SR (NTS) v Nových Zámkoch Daniela Mészárosová.

Ako prebieha proces darovania krvi od príchodu záujemcu až po jeho odchod?



Po príchode na odberové centrum Národnej transfúznej služby je potrebné preukázať sa občianskym preukazom a kartou poistenca na recepcii. Ak ste sa ešte nikdy predtým nepokúšali darovať krv, tak vás pracovníci na recepcii zaevidujú do systému. Okrem toho, že dostanete malé občerstvenie, je nutné vyplniť aj dotazník. Ten obsahuje niekoľko otázok týkajúcich sa zdravia darcu, jeho životného štýlu, prípadne rizikových faktorov či prekonaných chorôb. Následne prebieha odber vzorky krvi, z ktorého sa vyšetrí kompletný krvný obraz. Potom si možného darcu predvolá lekár, ktorý vyhodnotí výsledky vzorky. Ak je všetko v poriadku, darca môže ísť darovať krv. Samotný odber trvá 5 až 10 minút. Darcovi sa každý jeden odber zaznačí do systému, aby sme vedeli odsledovať, koľko mal darovaní.

Národná transfúzna služba SR vykonáva aj výjazdové odbery. Kto o ne môže požiadať?

Výjazdové odbery sú dosť populárne. Žiadajú o ne najmä školy, firmy, obecné úrady a kultúrne domy prostredníctvom e-mailu alebo telefonicky (www.ntssr.sk). Odber realizuje zaučený tím, ktorý sa pomocou mobilnej odberovej jednotky presunie na dohodnuté miesto. Zmyslom takýchto odberov je zapojiť čo najviac prvodarcov, ktorí pod dohľadom skúsených darcov krvi, ľahšie prekonajú strach a neistotu.

Aké môže mať darovanie krvi prínos pre človeka ako takého?

Vďaka tomu, že pred samostatným darovaním krvi sa robí kompletný krvný rozbor, môžu sa včas odhaliť závažné ochorenia. Počas rozboru sa vykonávajú aj testy zamerané na vybrané infekcie prenášané krvou. Darovanie krvi má zároveň stimulujúci účinok na organizmus, prispieva k jeho regenerácii, a tým je viac pripravený na mimoriadne situácie spájajúce sa so stratou krvi. Po odbere dochádza k rýchlejšej tvorbe „čerstvých“ krviniek, čím sa zlepšuje imunita a skvalitňuje sa stav pokožky. Informácie a výsledky z odberov si vie darca pohodlne prehliadať v mobilnej aplikácii NTS. Pomocou pravidelného darovania si človek vlastne sleduje zdravotný stav, ale darcovia často hovoria o emóciách, ktoré im tento čin prináša.



Kde všade a na aké účely sa využíva darovaná krv?

Obete úrazov, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, nádorové ochorenia, ochorenia krvných buniek – tí všetci potrebujú krv. Nie nadarmo hovoríme, že darovanie krvi je „darom života“. Červené krvinky, ktoré prenášajú v krvi kyslík, zachraňujú životy pacientov. Plazma, ktorá je tekutou zložkou krvi slúži pacientom, ktorí trpia poruchou zrážania krvi. Z darovanej krvi sa vyrábajú aj lieky, ktoré pomáhajú ďalším ľuďom.

Chodí darovať krv aj mladá generácia, napríklad študenti? Majú o to záujem?

Záujem mladej generácie každoročne stúpa. Odôvodňujeme to aj kampaňami a prednáškami na školách, ktoré sú cielené práve na túto generáciu. My im počas prednášky porozprávame o darovaní, podmienkach darovania, ako sa treba správať pred odberom, ako by sa mali stravovať. Na prednáškach nám však ide aj o to, aby sa minimalizovali negatívne reakcie. Myslím si, že keď sa študentom celý proces takto sprístupní, tak sa trošičku odbúra strach z neznámeho. Tieto prednášky nie sú vedené vysokoodborne. Ide o to, aby sa s tým študenti zoznámili a nebáli sa toho v budúcnosti. Každoročne v mesiacoch október a november v spolupráci s Červeným krížom organizujeme Študentskú kvapku krvi. Táto kampaň priláka mnoho nádejných darcov, ktorí sa týmto nezištným spôsobom, rozhodnú zachrániť ľudský život. Ďalej sa spolupodieľame aj na kampaniach ako sú Valentínska kvapka krvi, Svetový deň darcov krvi a mnoho ďalších.

Akými spôsobmi, okrem prednášok sa snažíte priblížiť k mladým?

Je tu možnosť exkurzie, inak povedané simulovaný odber krvi. Prebieha to tak, že sa študentom v rámci nášho pracoviska porozpráva, ako prebieha odber a zároveň ten proces aj vidia. Prednášky na školách sú iné v tom, že tam študenti nie sú priamo v centre diania.

Darcovia po viacerých darovaniach získavajú Janského plakety. O aké ocenenie ide?

Z dlhodobého hľadiska je darcovstvo bezplatné a dobrovoľné, no aj tak je najudržateľnejšou a najstabilnejšou formou získavania krvi. Preto vznikla myšlienka, že by bolo vhodné dobrovoľných darcov nejakým spôsobom oceniť.

Plakety sa udeľujú od roku 1960. Boli pomenované po českom psychiatrovi a profesorovi Jánovi Janskom, ktorý sa venoval krvným skupinám, pričom objavil štvrtú skupinu – „AB“. Preto sa darcom udeľujú štyri typy Janského plakiet.



Existuje bronzová plaketa, ktorá sa odovzdáva po 10 darovaniach pri mužoch i ženách. Za dvadsať darovaní získavajú darkyne aj darcovia striebornú plaketu. Zlatú Jánskeho plaketu dostávajú ženy po 30 odberoch a muži po 40 odberoch. Aj pri diamantovej plakete sa to delí, teda ženy ju získavajú po 60 darovaniach a muži po 80 darovaniach. Nakoľko sa neskôr začali objavovať aj darcovia s počtom darovaní viac ako osemdesiat, tak sa zaviedla Kňazovického medaila na počesť prof. Jána Kňazovického, priekopníka v transfuziológii. V roku 1923 uskutočnil prvú transfúziu krvi na Slovensku. Táto medaila sa udeľuje ženám nad 80 darovaní a mužom nad 100 darovaní krvi.

Zľava sa nachádza strieborná Janského plaketa a vedľa nej je umiestnená bronzová Janského plaketa, foto: Viktória Záčeková

Čo je podľa vás najčastejší dôvod, ktorý odrádza potencionálnych darcov?

Najskôr asi obava z neznámeho. Niektorí majú strach z množstva darovanej krvi. Odber trvá od 5 do 10 minút a počas tejto doby sa odoberie 450 mililitrov krvi. Darovanie však prebieha pod dozorom odborne vzdelaných zdravotníkov, takže skutočne nie je dôvod na obavy. Rátame s tým, že potenciálny darca má strach a obáva sa. Lenže stále platí, že krv vo všetkých svojich funkciách nie je umelo nahraditeľná a pomôcť vie len človek.

Kto môže a naopak, kto by nemal darovať krv?



Darovať krv môže každý zdravý človek nad 18 do 60 rokov, pri viacnásobných darovaniach do 65 rokov. Ľudia by krv nemali darovať v prípade užívania drog, poskytovaní alebo prijímaní sexuálnych služieb. Darcom nemôže byť človek, ktorý prekonal žltačku typu B a C. Takisto sa vylučujú ľudia pozitívny na HIV alebo ľudia s pohlavne prenosnými chorobami. Ženy nemôžu darovať krv počas tehotenstva, až po uplynutí polovice roka po pôrode. Nemali by chodiť na odber počas menštruácie, ale to už nie je zásadnou požiadavkou. V tomto prípade musí žena sama zhodnotiť, či sa cíti dobre alebo nie. Užívanie hormonálnej antikoncepcie pri darovaní neprekáža. Fajčenie sa neodporúča minimálne 6 hodín pred odberom a tesne po odbere krvi. Alergici môžu darovať krv, ale len mimo alergickej sezóny, prípadne po konzultácii s lekárom NTS. Na odber sa nechodí, keď má osoba herpes, je menej ako pol roka po operácii, tetovaní, akupunktúre a prepichovaní uší. V prípade, ak má človek nádchu alebo mu trhali zub, je potrebné darovanie odložiť o mesiac neskôr.

Ak niekto nespĺňa nejaké podmienky na to, aby mohol darovať krv, ale má vzácnu krvnú skupinu, robí sa v jeho prípade výnimka?

Každý darca musí spĺňať všetky predpísané kritériá darovania krvi bez výnimky.

Darca na Slovensku za darovanie krvi nedostáva finančnú odmenu. Niektorí sa preto radšej vyberú darovať krv napríklad do Rakúska. Čo robí NTS preto, aby nestrácala takýchto darcov?

Aj práve preto sa snažíme zosilňovať osvetu, aby si ľudia uvedomili, že ak sa im niečo stane alebo ich rodine, nepôjdu sa liečiť do inej krajiny.

Ako by sme sa mali starať o krv v našom tele, aby obsahovala všetko, čo potrebuje?



Krv predstavuje jednu zo základných zložiek ľudského tela, preto jej treba venovať dostatočnú pozornosť a dodávať jej potrebné živiny formou stravy, pravidelného pitného režimu či príjmom výživových doplnkov. Strava by mala byť pestrá a mala by obsahovať ovocie i zeleninu. Spomedzi ovocia sú výživné jahody, ostružiny, marhule a jablká. Čo sa týka zeleniny, je potrebné zakomponovať do stravy strukoviny, hlavne šošovicu, fazuľu, ale aj rajčiny, listovú zeleninu či červenú repu. Všeobecne sú vhodné potraviny s vysokým obsahom vitamínu C, ktorý je prospešný pri vstrebávaní železa z jedál do tela. V rámci tekutín sa odporúča šípkový čaj. Dôležité je myslieť aj na kombinácie jedál. Napríklad, keď si dáte špenátovú mliečnu polievku. Špenát, ktorý sám o sebe obsahuje veľké množstvo železa, v kombinácii s mliekom nie je tak výživný, nakoľko mlieko bráni vstrebávaniu železa.

Darcovia hovoria: 

Adam: „Darovanie je pre mňa aj životný štýl a som hrdý na to, že takýmto spôsobom viem pomôcť mnohým ľuďom, ktorí to potrebujú a sú na to odkázaní. Momentálne som držiteľom striebornej Jánskeho plakety, no chcel by som získať až Kňazovického medailu. Teší ma, že NTS vytvorila prehľadnú mobilnú aplikáciu, v ktorej si viem pozrieť výsledky z mojich odberov.“

Július: „Minule som bol prvýkrát darovať krv a bola to pre mňa skvelá skúsenosť. Aspoň som troškou krvi prispel k dobrému činu. Páčil sa mi prístup zdravotného personálu, boli veľmi ochotní a príjemní. Tým, že som bol prvodarca, tak mi pomohlo, že mi všetko vysvetlili.“

Autor článku: Viktória Záčeková

Som študentka žurnalistiky, ktorej niekedy 24 hodín nestačí nato, aby všetko stihla. Ale vždy si nájdem čas na vynikajúcu kávu a prechádzku v prírode.

Komentáre