Priemyselný park v Šuranoch otvára aj dvere do dávnej histórie. V priestoroch synagógy, ktorá je domovom Mestského múzea v Šuranoch, sa uskutočnilo slávnostné otvorenie posterovej výstavy. Záchranný archeologický výskum v Šuranoch odhalil na viac než sto hektároch fascinujúce nálezy. Experti hovoria o sídliskách a pohrebiskách zo siedmeho a ôsmeho storočia.
Otvorenie výstavy, ktorá prezentuje 12 podrobných posterov o nálezoch v rámci územia Šurany Industrial Parku a procese ich konzervácie, sa uskutočnilo formou pútavého stretnutia s vedením Archeologického ústavu SAV a členmi výskumného tímu.
V zaplnenom publiku sedeli okrem verejnosti aj desiatky žiakov základných a študentov stredných škôl, ktorí sa živo zaujímali o históriu svojho regiónu.
Osem areálov
Na začiatku výskumu boli spracované údaje z geofyzikálneho a pyrotechnického prieskumu. Nasledovalo systematické testovanie celého územia pásovou sondážou. Od marca 2025 experti preskúmali viac než 100 hektárov územia.
Doposiaľ bolo objavených osem areálov s objektmi od praveku až po stredovek. Za najzaujímavejšie vedúci tímu označujú rozsiahle pohrebisko, kde sa prelínajú tri kultúry – staršia doba bronzová, doba laténska a avarský kaganát.
Mesto je na historické dedičstvo hrdé
Primátor Šurian Marcel Filaga neskrýval nadšenie z toho, aké poklady kataster mesta ukrýva. „Veľmi si vážime, že aj tieto nálezy sa podarili práve v katastri mesta Šurany,“ povedal.
Prítomnosť mladých ľudí a verejnosti na výstave ocenil ako kľúčovú. „Ja sa veľmi teším kvôli obyvateľom, že si mohli prísť vypočuť odborníkov a môžu sa dopytovať,“ povedal Filaga.
„Vidíte, že pri každom baneri je jeden archeológ a tí obyvatelia alebo študenti sa môžu pýtať na nejaké veci, ktoré im nie sú jasné,“ zdôraznil prínos interaktívnej formy podujatia.
Mesto Šurany už v minulosti preslávilo významné nálezisko Zámeček a Hrádocká venuša. Nové objavy toto postavenie na archeologickej mape len upevňujú.
„Teraz, keď máme ďalšie takéto niečo, máme sa čím pýšiť a budeme hrdí v budúcnosti, že budeme môcť generáciám ukázať, čo sme tu našli,“ povedal Filaga.
Nezabudol ani na poďakovanie školám. „Veľmi pekne ďakujem všetkým riaditeľkám a riaditeľom týchto škôl, že prišli. Mladí sú dôležití, ale aj všetky generácie sú dôležité,“ uviedol Filaga s tým, že pozvaní boli aj všetci poslanci a široká verejnosť.
Koncentrácia vedeckých kapacít na tomto projekte je podľa neho nevídaná. „Nezažil som za tie roky, aby tu bolo toľko archeológov, toľko odborníkov, ktorí by vedeli odpovedať na všetky otázky,“ dodal.
Prelomové nálezy z čias Avarov
Pre slovenských vedcov je veľkoplošný archeologický výskum v Šuranoch splneným snom. „Ja to beriem veľmi pozitívne, lebo vďaka takejto stavebnej aktivite máme možnosť robiť veľkoplošný výskum, čo sa z iných zdrojov nedá nikdy zaplatiť a zafinancovať,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.
„Tento výskum priniesol krásne výsledky, máme tu celé pohrebiská a sídliská z rôznych období,“ dodal Ruttkay.
Podľa jeho slov tento výskum zásadne pomôže zrekonštruovať život v regióne. „Budeme vedieť zrekonštruovať, čo sa tu dialo, kto kedy prišiel, odišiel a ako žil,“ vysvetlil.
Na tradičnú otázku, čo považuje za najprelomovejší nález, reagoval s úsmevom. „Je to ľahká otázka a ťažká odpoveď, lebo sa nám ťažko hovorí, čo je najdôležitejší nález. Niekedy to môže byť len nejaká kostička zvieraťa, ktorá sa zdá nezaujímavá, no prinesie zaujímavé výsledky,“ povedal Ruttkay.
Ako však vzápätí priznal, lokalita má svoje jednoznačné tromfy. „Tá čerešnička na torte sú asi tie pohrebiská a sídliská zo 7. a 8. storočia, lebo doteraz sme takých sídlisk na Slovensku skoro ani nemali,“ zdôraznil s tým, že prvýkrát majú na jednom mieste sídlisko aj pohrebisko.
„V tomto období tu podľa všetkého boli aj nejakí Avari, aj nejakí Slovania a uvidíme, ako tá spoločnosť fungovala,“ uviedol Ruttkay.
Výskum avarského kaganátu odkryl mnohé tajomstvá. „Minimálne sme sa naučili viac o spôsobe, ako zaobchádzali so svojimi mŕtvymi ľuďmi, ako ich pochovávali, ako vykopali hrobové jamy a čo do nich ukryli,“ tvrdí Ruttkay.
Odkryli sa krásne súbory šperkov a ozdôb opaskov. „Sú naozaj dôležité z hľadiska rôznych analýz, ktoré nám dokážu povedať, kde sa tie predmety vyrábali a akými obchodnými cestami sa k nám dostali,“ uzavrel Ruttkay.
Riaditeľ mestského múzea v Šuranoch Miroslav Eliáš počas prednášky upozornil na pokrok vo vedeckých metódach za posledné desaťročia. Výskum je tak možné realizovať omnoho rýchlejšie ako v minulosti.
Pokračovanie výskumu
Terénne odkrývanie je len úvodnou fázou. Všetky nálezy sú evidované a dokumentované, pričom Krajský pamiatkový úrad v Nitre vykonal už šesť pamiatkových dohľadov.
Následne vzorky putujú do domácich i zahraničných laboratórií – napríklad do Poľska na rádiouhlíkovú analýzu či do Viedne na genetické testy, kde sa na rad čaká aj tri roky. „Teraz sme na začiatku oveľa ťažšej a dlhšej teoretickej časti v laboratóriách,“ potvrdil vedeckú realitu Ruttkay.
S inštitúciami už diskutuje aj o príprave vedecko-populárnej knihy. „Začali by sme pracovať na vedecko-populárnej publikácii, ktorá by zhrnula tieto výsledky tak, aby bola prístupným jazykom pre laickú verejnosť,“ uviedol Ruttkay.
To, že tento rozsiahly záchranný projekt bolo možné realizovať, je výsledkom platnej legislatívy a prístupu investora.
„Odkrývanie v teréne je náročná vec, potrebujete stroje, brigádnikov, archeologických robotníkov, a to stojí nemalé peniaze. Sme radi, že máme zákony, že investor musí zafinancovať ten výskum,“ uzavrel Ruttkay.
Výstava posterov, ktorá ukazuje, že pokrok a úcta k histórii môžu ísť ruka v ruke, zostáva v šurianskej synagóge pre verejnosť voľne prístupná aj naďalej.
FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
