Záchranný archeologický výskum v strategickom Priemyselnom parku Šurany odhalil najväčšiu známu osadu zo 7. a 8. storočia, ktorá prekonáva aj nálezy z Nových Zámkov. Tímy preskúmali už 100 hektárov územia a objavili osem areálov s nálezmi od praveku až po stredovek.
Na území budúceho strategického Priemyselného parku Šurany prebieha rozsiahly záchranný archeologický výskum. Tím archeológov, technikov a pracovníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied od marca 2025 až doposiaľ preskúmal plochu približne 100 hektárov.
Výskum financuje spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá je realizátorom investície. Experti už detailne preskúmali kompletnú plochu určenú pre budúci závod majoritného investora, ako aj územie dotknuté prekládkou vysokotlakového plynovodu. Celý proces je koordinovaný medzi MH Invest, SAV a Krajským pamiatkovým úradom.
Unikát z čias Avarov
Plošne najväčším nálezom je časť včasnostredovekej dediny zo 7. – 8. storočia, ktorá zaberá viac ako päť hektárov. Archeológovia tu preskúmali rôzne objekty, ako zahĺbené zemnice vybavené kamennými pieckami, početné zásobné jamy či hliníky.
Objavené bolo aj menšie pohrebisko. Unikátnym objavom, ktorý je prvým svojho druhu na Slovensku, sú hrnčiarske pece slúžiace na výrobu keramických nádob.
„Ide o najväčšiu doposiaľ preskúmanú osadu z obdobia, keď zmiešané slovansko-avarské obyvateľstvo patrilo do politickej sféry Avarského kaganátu. Na celej ploche sa identifikoval aj systém žľabov, ktorých datovanie a funkcia zatiaľ nie sú známe. Predpokladáme, že mohlo ísť o členenie priestoru osady alebo pozostatok neskoršieho osídlenia,“ hovorí Matej Ruttkay, riaditeľ ArÚSAV a jeho slová potvrdzuje kolega Marek Vojteček, ktorý je súčasťou vedúceho tímu prieskumu.
Novo preskúmaná osada podľa expertov svojím rozsahom a zachovalosťou prekonáva doteraz známe sídliská z tohto obdobia v Bajči a v Nových Zámkoch.
Neďaleko zaniknutej dediny archeológovia objavili tiež 28 hrobov z obdobia Avarského kaganátu. „S veľkou pravdepodobnosťou tu pochovávali obyvateľov preskúmanej osady. Hrobový inventár tvorili keramické nádoby, zvieracie kosti (pozostatky potravy priloženej k zosnulým), železné nožíky a šperky v podobe sklenených korálikov, bronzových náušníc, brošne či ozdobné kovania opaskov,“ uviedol archeológ Michal Cheben.
Nálezy z doby bronzovej aj kamennej
Na ďalšej ploche sa podarilo doložiť osídlenie z prelomu neskorej doby kamennej a doby bronzovej. „Výnimočným nálezom je zahĺbené obydlie s ohniskom v rohu a s pozostatkami nadzemnej kolovej stavby,“ doplnil Cheben.
Významné náleziská pomohol odhaliť aj projekt prekládky vysokotlakového plynovodu. Archeológovia tu odkryli časť osady z mladšej doby bronzovej v podobe súboru kolových stavieb, zásobných jám a hliníkov. Na druhej lokalite bolo odkryté pohrebisko zo staršej doby bronzovej s 38 hrobmi.
„Mŕtvi boli pochovaní v typickej skrčenej polohe na boku. Väčšina hrobov niesla známky vykradnutia už v staroveku. Napriek tomu sa však zachovali cenné nálezy v podobe kostených korálikov, medených vlasových krúžkov a šperk typu „vrbový list“, ktorý slúžil ako ozdoba,“ potvrdil Marek Vojteček z vedúceho tímu prieskumu.
Pamäť krajiny
Výskum prináša nové poznatky o živote našich predkov v stredoeurópskom kontexte, pričom najvýraznejší posun nastal pri skúmaní osídlenia zo 7. až 8. storočia.
„Medzi najvýznamnejšie zistenia považujeme jednu z polôh, kde máme doložené kostrové hroby od staršej doby bronzovej, cez mladšiu dobu železnú, až do obdobia Avarského kaganátu. Svedčí to o akejsi „pamäti krajiny“ a význame miesta, ktoré si vybrali obyvatelia na pochovávanie. Nálezy umožnia detailnejšiu rekonštrukciu života obyvateľov v čase, keď sa stretávali a prelínali kultúry Slovanov a Avarov,“ vysvetľuje Matej Ruttkay.
Doposiaľ tu archeológovia preskúmali viac ako 150 hrobov. Riaditeľ ArÚSAV zdôraznil, že projekty pre budúcnosť tak otvárajú cestu k poznaniu histórie. „Tá by inak zrejme ostala natrvalo ukrytá, keďže takýto rozsiahly a ucelený výskum je časovo a finančne nesmierne náročný a nevedeli by sme na neho inak získať dostatok peňazí,“ dodal Ruttkay. Nadobudnuté poznatky sa stanú aj súčasťou medzinárodných archeogenetických výskumov.
Analýzy potrvajú roky
Samotný terénny výskum , ktorému predchádzali geofyzikálne a pyrotechnické prieskumy a systematická pásová sondáž, je len prvou fázou. Všetky nálezy sa stávajú majetkom štátu a teraz ich čaká čistenie, konzervácia a rekonštrukcia.
Z viacerých objektov boli odobraté vzorky aj celé bloky zeminy. „Archeobotanické, zoologické a antropologické analýzy sa realizujú prednostne v našich domácich laboratóriách. Špecializované vzorky sa zasielajú aj do zahraničia, napríklad na rádiouhlíkovú analýzu do Poľska, či na genetické testovanie do Viedne,“ potvrdil Marek Vojteček.
Spracovanie základnej dokumentácie potrvá mesiace. „Komplexné laboratórne vyhodnotenie a odborné analýzy však pri takto rozsiahlej lokalite predstavujú úlohu na niekoľko rokov,“ zdôrazňuje Michal Cheben vzhľadom na potrebu medzinárodnej spolupráce.
Archeológovia momentálne končia prvú etapu, no práce budú pokračovať v ďalších častiach priemyselného parku aj v nasledujúcich mesiacoch.
Nálezy ukážu verejnosti
Výskum prebieha na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Nitra. Spoločnosť MH Invest a SAV už komunikujú o formách prezentácie výsledkov.
„V najbližšom období sa pripravuje séria informačných panelov a roll-upov, ktoré budú vystavené v priestoroch Mestského úradu v Šuranoch a v priestoroch spoločnosti MH Invest. Zároveň plánujeme prednášky a verejné prezentácie pre obyvateľov regiónu, aby sa mohli oboznámiť s tým, čo archeológia v tejto lokalite odhalila,“ uzavrel Matej Ruttkay.
FOTOGALÉRIA Z PRIESKUMU
