Nové Zámky sú opradené množstvom legiend. Časť z nich sa zakladá na pravde, iné sú len produktom ľudovej fantázie, ktorá ignoruje dobové technické možnosti. Analyzovali sme najčastejšie tvrdenia a konfrontovali ich s dostupnými historickými zdrojmi.
1. Mýtus: Z Nových Zámkov viedla tajná chodba až do Komárna
Jednou z najrozšírenejších mestských legiend je existencia podzemného tunela, ktorý mal spájať novozámockú pevnosť s Komárnom.
Historici a dostupná literatúra existenciu takto dlhého tunela vyvracajú. Výstavba 30-kilometrovej podzemnej chodby v močaristom teréne a popod korytá riek Nitra a Žitava bola v 16. a 17. storočí technicky nemožná. Mýtus pravdepodobne vznikol na základe existencie kazematov.
Verdikt: Mýtus
Čo hovoria zdroje: Legendu priamo vyvrátil uznávaný regionálny historik a autor monografií o meste, Alexander Štrba. V rozhovore o novozámockom podzemí pre Plus 7 Dní uviedol: „Všetky bašty boli prepojené podzemnými chodbami. Vraví sa, že tajné chodby odtiaľ viedli až do Komárna, ale to určite nie je pravda.“
To, čo ľudia považujú za začiatky tajných chodieb, sú v skutočnosti kazematy – systém chodieb spájajúci jednotlivé bašty v rámci obvodu pevnosti, ktoré slúžili na presun vojakov a munície, nie na útek do iného mesta.
2. Fakt: Farský kostol bol mešitou
Mnohí Novozámčania považujú tvrdenie o mešite na námestí za prehnané. Historické záznamy však potvrdzujú, že nejde o legendu, ale o fakt.
Fakty: Po dobytí pevnosti Osmanskou ríšou v roku 1663 bol Farský kostol sv. Vojtecha prebudovaný na mešitu. Kostolná veža bola upravená a slúžila ako minaret, z ktorého muezín zvolával veriacich k modlitbe. Turecký cestovateľ Evliya Çelebi, ktorý mesto v tom čase navštívil, popisuje premenu kresťanských chrámov na moslimské modlitebne. Po oslobodení mesta v roku 1685 bol kostol barokovo prestavaný, no stopy po osmanskej prítomnosti ostali v histórii farnosti zaznamenané.
Zdroj: Túto informáciu uvádza priamo Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nové Zámky vo svojej histórii.
3. Fakt: Pevnosť nezničili vojny, ale cisársky dekrét
Panuje mylná predstava, že hviezdicovitá pevnosť zmizla v dôsledku ťažkých bojov.
Fakty: Zánik pevnosti bol administratívnym aktom. O tom, že Nové Zámky prestanú byť pevnosťou, rozhodol cisár Karol III. Dôvodom bola obava Viedne, aby sa opevnenie nestalo oporným bodom pre povstalcov proti Habsburgovcom. Búranie sa začalo v roku 1724 a najväčšiu zásluhu na rozobratí hradieb mali samotní obyvatelia, ktorí materiál použili na stavbu domov.
4. Legenda vs. Fakt: Mariánska Čeľaď a Jozef II.
Ruiny kláštora pri obci Veľké Lovce (historicky spojené s regiónom) sú často spájané s legendami o miznutí ľudí.
Fakty: Zánik kláštora paulínov na Mariánskej Čeľadi nebol spôsobený temnými rituálmi, ale jozefínskymi reformami. Cisár Jozef II. v roku 1786 zrušil rehoľné rády, ktoré sa nevenovali vyučovaniu alebo ošetrovaniu chorých. Kláštor bol následne vyprázdnený a začal chátrať. Podzemné priestory, ktoré dnes lákajú „lovcov záhad“, boli štandardnými hospodárskymi pivnicami.
