Novozámčania si 50. výročie kňazskej vysviacky Jána Šimora pripomenuli aj založením dvoch štipendií pre mladých. Arcibiskup im v roku 1886 poďakoval listom z Bajču.
Počas štúdia dobovej tlače sa dozvedáme mnoho o histórii regiónu, o známych i menej známych osobnostiach, ktoré kedysi nejakým spôsobom ovplyvnili spoločenské dianie či rozvoj školstva, vedy, umenia a i.
V novinách Esztergom és Vidéke z roku 1886 si môžeme prečítať list arcibiskupa Jána Šimora, adresovaný Novozámčanom, ktorým ďakoval za pripomenutie si jeho 50. výročia kňazskej vysviacky.
List Jána Šimora Novozámčanom
„Bolo mi veľkým potešením, že si mestská verejnosť pripomenula 50. výročie môjho kňazského vysvätenia nielen tým, že mi prostredníctvom delegácie a oficiálneho listu vyjadrila svoje blahoželanie a priania všetkého dobrého, ale obzvlášť tým, že na večnú pamiatku tohto dňa založila dve štipendiá po 100 zlatých pre takých mladíkov s trvalým pobytom v Nových Zámkoch, ktorí po úspešnom absolvovaní 3 ročníkov miestnej učňovskej školy chcú navštevovať strednú priemyselnú školu v hlavnom meste s cieľom získať širšie vzdelanie.
Týmto by som chcel aj písomne vyjadriť svoju vďaku za poctu, ktorú mi vážená mestská verejnosť preukázala k mojej zlatej omši a k jej večnej pamiatke, a zároveň s radosťou dávam súhlas na to, aby toto remeselnícke štipendium nieslo moje meno.
Vzhľadom na vrúcny záujem, ktorý prechovávam voči našej drahej vlasti a osobitne voči súčasnej i budúcej prosperite mesta Nové Zámky, sa môžem len radovať z toho, že vážená verejnosť s hlbokým porozumením a múdrou predvídavosťou rozpoznala v rozvoji remesiel tajomstvo rastu a rozkvetu mesta, a že neváha toto poslanie podporiť ušľachtilou obetavosťou.
Zo srdca si želám, aby táto obetavosť priniesla stonásobnú úrodu a aby Božie sväté požehnanie neustále bdelo nad mestom Nové Zámky, zveľaďovalo ho a prinášalo rozkvet jeho remeslu.
Dané v Bajči, 18. novembra 1886.
Ján Simor, knieža-prímas“
Kto bol Ján Šimor?
Ján Šimor (Simor János), kardinál, knieža a arcibiskup, patril k významným osobnostiam svojej doby, pretože vynikal nielen širokými vedomosťami a talentom, ale bol aj štedrým, ušľachtilým človekom.
Narodil sa 23. augusta 1813 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) vo všeobecne váženej a majetnej rodine. Po absolvovaní tamojšieho gymnázia pokračoval v štúdiách v Emericániu v Bratislave.
Jeho ďalšia cesta viedla do Trnavy, kde bol poslucháčom filozofie. Teológiu vyštudoval vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28. októbra 1836. Svoju kňazskú dráhu začal ako kaplán v Budapešti (v časti Terezín). Pre dobré rečnícke schopnosti ho 22. septembra 1839 vymenovali za univerzitného náboženského učiteľa a rečníka. 31. júla 1840 sa stal študijným dozorcom na Pázmáneu. Doktorát z teológie i histórie získal v r. 1841.
Jeho vynikajúce vedomosti a rečnícke schopnosti mu predurčili rýchly vzostup v kňazskej hierarchii. V roku 1850 ho povolali do Viedne za dvorného kaplána a riaditeľa vyššieho bohosloveckého ústavu. V roku 1851 ho minister gróf Thun vymenoval za kanonika v Stoličnom Belehrade a za ministerského radcu, v roku 1855 za dvorného radcu.
V roku 1857 zasadol na biskupský stolec v Rábe (Győr). Biskupskú vysviacku prijal 19. júna 1857 v Ostrihome. V roku 1866 zomrel ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský a jeho nástupcom sa stal Ján Šimor. Vymenovali ho 20. januára 1867.
Svojej funkcie sa ujal aktívne, s pokorou i pocitom zodpovednosti. Dokončil stavebné práce na ostrihomskej bazilike, založil v Ostrihome Kresťanské múzeum, ako aj samostatnú prímaskú knižnicu. Dňa 8. júna 1867 za asistencie Gyulu Andrássyho položil Františkovi Jozefovi I. počas korunovačnej slávnosti na hlavu Svätoštefanskú korunu v kostole Nanebovzatia Panny Márie (známy aj ako Matyášov kostol) v Budíne. Dva dni pred korunováciou mu bol udelený Veľký kríž Uhorského kráľovského rádu svätého Štefana.
Podporoval školy, sirotince aj nemocnice
Nielen slovami, ale svojimi činmi podporoval vznik škôl, sirotincov a nemocníc. Vytvoril fond na pomoc učiteľom, ktorí pracujú v školách. Jeho heslom bolo „Učiť sa a pracovať.“ Za dôležitú považoval tiež otázku vzdelávania žien.
Ján Šimor sa prezentoval aj svojou publikačnou činnosťou. V mladšom veku písal do zahraničných vedeckých časopisov, neskôr publikoval pastiersky list pre svojich duchovných a nasledovníkov. Tieto listy boli zozbierané a vydané pod názvom Epistolae pastorales (Ostrihom, 1882). Po jeho smrti vyšli jeho cirkevné kázne (Ostrihom, 1892).
Prečo písal list v Bajči?
V Bajči (dedina kúsok od Nových Zámkov, okr. Komárno) bolo letné sídlo ostrihomských arcibiskupov, kde sa Ján Šimor často a rád zdržiaval.
I z tohto listu vyplýva Šimorov kladný vzťah k vzdelávaniu a k mládeži, ktorá potrebuje podporu k tomu, aby mohla uplatniť svoj talent a vedomosti a následne sa uplatniť v spoločnosti.
In.: Esztergom és Vidéke, 1886-12-02 / 96. szám.
Fotogaléria
