„Na Slovensku pôsobí 24 olympijských klubov. Ako člen OK Nové Zámky som nadviazal počas svojho pobytu v Novej Lesnej spoluprácu s OK Vysoké Tatry. Výsledkom je tento príspevok o športovom odvetví, ktoré v našom regióne nemá žiadnu tradíciu. Napriek tomu nasledujúce riadky môžu byť pre čitateľa zaujímavé a osviežujúce v horúcom letnom počasí,“ píše na úvod príspevku tréner atletiky Pavol Sáraz.
Sánkovanie ako šport
Sánkovanie je tradičným zimným olympijským športom. V minulosti sa súťaže odohrávali na rôznych typoch saní a na dráhe pokrytej snehom. Postupne sa technológia a materiály zdokonaľovali a vývoj išiel neustále vpred.
Dnes sa súťaží na dráhach pokrytých ľadom. Sánkari zdolávajú vyše kilometrovú vzdialenosť s prevýšením okolo 100 metrov od štartu do cieľa.
Počas jazdy musia prekonať okolo 15 zákrut. Absolvujú spravidla 4 jazdy. O víťazovi rozhoduje najlepší súčet časov jednotlivých jázd. Súťaží sa v kategórii jednotlivcov a dvojíc.
Jedna tisícina
Keď sa po prejdení cieľom poslednej jazdy na tohtoročných juniorských majstrovstvách sveta v sánkovaní v nemeckom Altenbergu obzrela dvojica mladých slovenských reprezentantov na výsledkovú tabuľu neveriacky krútila hlavou. Práve si uvedomili, že iba jedna tisícina sekundy ich delila od titulu juniorských majstrov sveta.
Christian Bosman a Bruno Mick práve získali striebro. O pár dní už obaja členovia TJ Vysoké Tatry a VŠC Dukla Banská Bystrica absolvovali v tobogane Eugenia Montiho v Cortine d´Ampezzo svoj debut pod piatimi kruhmi. Veľké nádeje slovenského sánkovania okorenili svoju olympijskú premiéru skvelým 12. miestom.
Rodina olympionikov
Priezvisko Mick nie je slovenskému fanúšikovi športu neznáme. Veď pred dvadsiatimi rokmi súťažil na ZOH 2006 Ľubomír Mick. Je v tom možno aj kus symboliky, že po dvadsiatich rokoch, opäť na Apeninskom polostrove prebral rodinnú štafetu jeho syn Bruno Mick.
A navyše v rovnakej disciplíne- sane dvojíc. Týmto sa však výpočet olympionikov s priezviskom Mick zďaleka nekončí. Časom do rodiny pribudla bývalá poľská sánkarka Ewelina Staszulonek – Micková, ktorá sa stala manželkou Ľubovho brata Radoslava Micka.
Nešťastná zákruta číslo 18
Ewelina Staszulonek – Micková upozornila na seba ako dvadsaťročná pretekárka výborným 15. miestom na ZOH v Turíne. A práve na tej istej dráhe s názvom Cesana Pariol utrpela počas tréningového pobytu v októbri 2007 vážny úraz.
Kolízia v zákrute číslo 18 jej spôsobila komplikovanú zlomeninu ľavej nohy. Po prvotných vyšetreniach jej hrozila dokonca amputácia ľavej dolnej končatiny. To bol prvotný verdikt lekárov poľskej reprezentácie.
Avšak Ewelina v tom čase intenzívne spolupracovala a trénovala s nemeckou sánkarskou reprezentáciou. A práve od jej členov sa jej dostalo obrovskej pomoci a podpory.
Zariadili prevoz na kliniku do Mníchova k uznávanému špecialistovi. Nohu sa nakoniec podarilo zachrániť. Keďže Poľský sánkarsky zväz nezabezpečil pre Ewelinu poistenie s dostatočným krytím, zorganizovali nemeckí sánkari a tréneri finančnú zbierku.
Bolo to od nich obrovské gesto ľudskosti a solidarity. Po rekonvalescencii a rehabilitáciách Ewelina začala opäť s tréningom. Tu sa prejavila jej húževnatosť, nepoddajnosť a láska k sánkovaniu.
Všetko jej úsilie smerovalo k najväčšiemu športovému sviatku zimných športov. Ten v roku 2010 hostil kanadský Vancouver. A práve tam vybojovala pre krajinu našich severných susedov historicky jeden z najlepších výsledkov v tomto nádhernom športovom odvetví.
V súčte všetkých štyroch finálových jázd jej patrilo 8. miesto. Po olympiáde postupne „dozrievala“ a dostávala sa do ideálneho sánkarského veku.
Bohužiaľ aj časté nezhody s PZSSan vyústili do rozhodnutia ukončiť športovú kariéru. V súčasnosti žije v malebnej podtatranskej dedinke Nová Lesná. Prevádzkuje Ubytovanie Lienka a spolu s manželom vychováva dve dcérky.
Order of Ikkos
Ľubomír Mick je osobnosť slovenského sánkovania, ktorú netreba bližšie predstavovať. Ako aktívny športovec reprezentoval našu vlasť na dvoch zimných olympiádach.
Sánkarská dvojica Ľubomír Mick a Walter Marx získala vynikajúce 9. miesto na ZOH 2002 v Salt Lake City. O štyri roky neskôr v Turíne boli klasifikovaní na peknom 13. mieste.
Posádka Mick, Marx bola dlhé roky vlajkovou loďou slovenského sánkovania. Po ukončení aktívnej pretekárskej kariéry prešiel Ľubo Mick na pozíciu trénera. Ako tréner reprezentačného družstva Slovenska viedol našich reprezentantov na ZOH 2010 vo Vancouveri a v roku 2014 v Soči. A potom kývol na „životnú ponuku“.
Od roku 2014 začal pôsobiť ako tréner pri reprezentácii USA. V období rokov 2022 – 2026 bol dokonca šéftrénerom sánkarského družstva USA. Ide o ojedinelý primát, pretože doposiaľ žiadny Slovák neviedol ako šéftréner americké olympijské družstvo. Určite to nebolo a nie je jednoduché.
Trénerský chlebíček v cudzine prináša okrem benefitov v podobe lepších podmienok a infraštruktúry aj veľa tvrdej práce a obety. Nie je jednoduché žiť dlhé mesiace v roku odlúčený od rodiny, priateľov a známych. Za najväčší trénerský úspech Ľubo považuje striebro zo ZOH 2018 v Pjongčangu.
Postaral sa oň jeho zverenec Christopher Mazdzer. Ten sa z večera do rána stal v „ krajine neobmedzených možností“ športovou celebritou. Ale na svojho trénera nezabudol. Ako prejav úcty a vďaky venoval Ľubomírovi ocenenie Order of Ikkos. (Ide o špeciálne ocenenie, ktoré sa v USA udeľuje od roku 2008.
Medailista z olympiády ocení špeciálnou medailou človeka, ktorý sa najvýraznejšou mierou podľa jeho názoru pričinil o jeho úspech. Názov ocenenia je podľa činu bájneho starogréckeho športovca Ikkosa. Ten po víťazstve v pentathlone na starovekých olympijských hrách v roku 444 p. n. l. ocenil svojho trénera – poznámka autora).
Za „veľkou mlákou“ by chcel Ľubo zotrvať do ZOH 2034. Tie budú v Salt Lake City. Ako hovorí: „ Tu som v roku 2002 začínal svoju púť pod piatimi kruhmi a bolo by fajn aby sa olympijský príbeh ukončil práve symbolicky na mieste, kde sa začal“.
Doma mu zatiaľ vyrástol viac ako zdatný nástupca . Jeho syn Bruno. A sánkarskej vášni prepadla aj jeho dcéra Mia, ktorá má všetky predpoklady rozšíriť sánkarskú rodinu Mickovcov o ďalšieho olympionika. Po sezóne za morom sa Ľubo s radosťou vracia domov, kde pomáha manželke Mirke pri manažovaní ubytovacieho zariadenia Villa Gold.
Sánkovanie na Slovensku
Sánkarský šport na Slovensku pokojne môžeme nazvať komunitným športom. Venuje sa mu iba určitá skupina ľudí , ktorých spája láska a nadšenie k tomuto tradičnému zimnému olympijskému športu.
Slovenský zväz sánkarov sídli v Starom Smokovci. Tam majú k dispozícii aj štartovací trenažér. Podmienky na prípravu ani zďaleka nie sú ideálne.
Za plnohodnotnými tréningovými jazdami musia poprední reprezentanti dochádzať do zahraničia. Samozrejme je to finančne veľmi náročné.
Namiesto záveru
Pár týždňov po juniorských MS na pretekoch Svetového pohára porazili Christian Bosman a Bruno Mick svojich „tisícinových premožiteľov“ z Nemecka o vyše jednu sekundu, čo v sánkovaní predstavuje rozdiel triedy. Verme, že je to začiatok novej úspešnej éry slovenského sánkovania.